Vysokými deficitmi si prejedáme dobré časy

Týždenník .týždeň uverejnil dňa. 24.2.2023 hodnotenie analytika Radovana Ďuranu udržateľnosti verejných financií a možným následkom rastúcich úrokov. 

Radovan Ďurana, INESS odpovedá na novinárske otázky: 

"Existuje viacero spôsobov ako uvažovať o udržateľnosti verejných financií. Obyčajne sa poukazuje na verejný dlh v pomere k HDP. Ale práve obdobie vysokej inflácie, ktoré nafukuje aj nominálny HDP, tento ukazovateľ výrazne znižuje bez toho, že by sa zmenila schopnosť vlády odobrať občanom viac peňazí, alebo že by klesli výdavky. Jednoducho ten starý dlh, ktorý vznikol v nedávnej minulosti sa už infláciou nezmení, ale veľkosť ekonomiky (HDP) sa infláciou prudko nafukuje. Toto je hlavný dôvod, prečo ani tohtoročný rekordný deficit dlh nezvýši, ten naopak poklesne. (HDP má poskočiť o 10 mld. eur, kým deficit len o 7,8 mld.)

Pri posudzovaní udržateľnosti je treba mať na vedomí skutočnosť, že my sa nebavíme o schopnosti štátu dlh splácať, ale dlh udržať. Bavíme sa teda o tom, či je štát schopný si požičať na splátky starého dlhu, a či je schopný si požičať na financovanie deficitu - a teda sa viac zadlžovať. Slovensko aktuálne nemá problém si požičať, hoci si požčiavame za vyššie sadzby. V zásade platí, že skoro žiadny štát dlh nespláca. Zodpovedné štáty sa snažia zvyšovať deficit menším tempom ako rastie ekonomika, a tak ukazovateľ podielu postupne klesá. Štáty dlhy teda, česť výnimkám, nesplácajú, pretože to nedokážu. Stačí si uvedomiť obrovitosť súčasného deficitu - 8 mld. eur by štát na daniach nedokázal vybrať, a v zásade ani ušetriť na výdavkoch. Politici s verejnými financiami tak hrajú hru, ako dlho vydržia stáť na ostrí noža. Riziko pádu sa snaží odhadovať Rozpočtová rada, ktorá sa na zadĺženie a vývoj príjmov a výdavkov pozerá v horizonte 50tich rokov. Pretože skutočné problémy štátu prídu až s odchodom husákových detí do dôchodku (cca o 20 rokov) - keď nastane pokles pracujúcich a nárast dotovaných dôchodcov. A z ich výpočtov vyplýva, že náš tanec na ostrí noža je veľmi riskantný, a ľahko môže skončiť pádom. Na to, aby bol viac vybalancovaný, by sme v týchto rokoch potrebovali hospodáriť s prebytkami a nie rekordnými deficitmi.

Rastúce úroky postihnú všetky krajiny v Eurozóne, je pravdepodobné, že všetkým krajinách vzrastú náklady na dlh. Slovensku, ako malej krajine s nie moc veľkou fiškálnou silou vzrastú úroky viac. To či si bude vedieť požičať, ale bude závisieť od dôvery investorov v Eurózónu, ako aj v schopnosť slovenskej vlády vyberať dane. Ak investori túto dôveru stratiu, budeme mať problémy. Už sme to zažili v roku 2011 po bankovej kríze, že jeden dlhopis sa nepodarilo predať. Tento moment sa ťažko odhaduje, o peniaze investorov súťaži mnoho krajín, ktoré sú aktuálne viac zadlžené ako Slovensko. Samotné zvýšenie úrokových nákladov by bol problém, ak by trvalo niekoľko rokov. Dlhopisy sa splácajú postupne, každý rok len nejaká sedmina, osmina, takže ten vysoký úrok sa bude spočiatku vzťahovať len na malú časť dlhu. Rast úrokových nákladov ale môže byť rýchly, ak si krajina požičiavala "za nulu". Medzi rokmi 2022 a 2025 by sa mali zdvojnásobiť."