Zelená priemyselná revolúcia

Druhý septembrový štvrtok sme z INESS do nemenovaného bratislavského hotela na konferenciu zavolali viacerých kapitánov slovenského priemyslu, analytikov a predstaviteľov vlády a ministerstiev. Tón konferencie bol viac ako pesimistický. Zaznelo kadečo, no väčšina prejavov sa dá zhrnúť do nasledovnej vety. Európsky priemysel sa bude musieť v súvislosti s emisnými cieľmi drastickým spôsobom zmeniť – a bude to bolieť.

Verejnosť má o tejto revolúcii asi skôr len hmlisté predstavy. Dosiaľ sa téma komunikovala izolovane, napríklad cez automobilový priemysel. Zakážu sa spaľovacie motory, ale veď čo, automobilky budú vyrábať elektromobily. EÚ z daní zadotuje nové fabriky na batérie a tisíce nabíjačiek a ďalej „zelený rast“, proste pohoda.

Problém však je, že takouto drastickou zmenou si bude musieť prejsť absolútne celý európsky priemysel – chemičky, oceliarne, cementárne, gumárne, či potravinári. Mnohé technologické postupy budú úplne zakázané a budú ich musieť nahradiť oveľa drahšie. Základnou črtou zmien bude masívna elektrifikácia výroby absolútne všetkého.

Aspoň tak si to europoslanci a byrokrati vo svojich kanceláriách nakreslili. My však vieme, že táto deväťročnica (2030) sa nezrodí ľahko a už vôbec nie bezbolestne. Ak si myslíte, že problém vyrieši Plán obnovy, fatálne sa mýlite. Napríklad len elektrifikácia nemeckého chemického priemyslu by stála 45 miliárd euro. No potrebovala by aj dodatočných 630 TWh elektriny. To je o 120% viac elektriny, ako Nemecko produkuje dnes. Na pokrytie tohto nárastu by museli Nemci postaviť skoro 80 000 nových veterných elektrární na mori, ktoré by stáli zhruba 150-250 miliárd eur. A to nerátame náklady na gigantické úložiská, či prenosovú sieť. Jeden sektor, jedna krajina a náklady v stovkách miliárd. Náklady na celoeurópsku transformáciu sa tak nebudú rátať v miliardách ale biliónoch eur.

Dobre, pre matku Zem odtrhneme sebe a našim deťom od úst a zložíme sa na to cez dane a vyššie ceny výrobkov. Lenže ak to isté nespravia v Číne, Indii, USA, tak budeme mať síce bezemisný, ale globálne nekonkurencieschopný, a výrazne menší priemysel. EÚ sa chlácholí tým, že ho ochráni uhlíkovým clom. Lenže protekcionizmus je trávnatá cestička do ekonomického pekla. Ako my začneme odrezávať svet, svet bude odrezávať nás. Európa je síce dosť veľká na to, aby sa nestala Severnou Kóreou, ale odpojiť sa z globálneho trhu si dovoliť nemôže. Inak sa stane bizarným ekonomickým skanzenom. Síce so super zeleným priemyslom, ale bez spotrebiteľov schopných si túto produkciu zaplatiť. No a keď globálne otepľovanie raz naplno udrie, lepšie to zvládnu tí, ktorí budú bohatí, nie tí, ktorí budú len „zelení“.

HN 13.9.2021