Tlačová správa: Slovensko odoláva tlaku na zavádzanie paternalistických opatrení. V Indexe pestúnskeho štátu 2023 si polepšilo o dve miesta.

Index pestúnskeho štátu sleduje reguláciu životného štýlu v krajinách Európy už od roku 2016. V najnovšom vydaní indexu pozorujeme, že viaceré vlády rozšírili rozsah a objem regulácií možností voľby spotrebiteľov. Pribudli nové dane na potraviny, alkohol, či obmedzenia ich spotreby.

Index pestúnskeho štátu je rebríček najlepších a najhorších európskych krajín na konzumáciu jedla, pitia, fajčenia a vapovania, ktorý pomocou bodového systému hodnotí 30 krajín v štyroch kategóriách (potraviny a nealkoholické nápoje, alkohol, elektronické cigarety, tabak). Index zostavuje združenie think tankov Epicenter, INESS je členom tohto združenia a prispieva do Indexu za Slovensko.

Slovenská vláda na trend zvyšovania zásahov do životného štýlu nenastúpila, vďaka čomu Slovensko zaznamenalo pokles v rebríčku, Oproti poslednému vydaniu Indexu kleslo z 23. na 25. miesto (nižšia pozícia znamená viac slobody pre spotrebiteľov). Tento pokles možno pripísať pretrvávajúcemu liberálnemu prístupu krajiny k regulácii životného štýlu. Slovensko nezaviedlo daň z hriechu (spotrebnej dane) na náplne elektronických cigariet či sladené nápoje. Je však dôležité poznamenať, že trend rastúceho paternalizmu, pozorovaný v celej Európe, otvára dvere postupnému nárastu pestúnskeho etatizmu aj na Slovensku.

Nemecko obhájilo svoje miesto v indexe ako najslobodnejšia krajina v Európe s najmenším počtom pestúnskych opatrení. Česko a Taliansko sa umiestnili tesne za ním, pokiaľ ide o liberálny prístup k voľbe životného štýlu svojich občanov.

Nový prírastok v indexe, Turecko, je v súčasnosti najmenej slobodnou krajinou v Európe, pokiaľ ide o zákazy, zdaňovanie a reguláciu spotreby potravín a nealkoholických nápojov, alkoholu, tabaku a elektronických cigariet. Nórsko a Litva obsadili druhé a tretie najhoršie miesto v tohtoročnom Indexe.

Existujú len ojedinelé príklady zvrátenia politík "pestúnskeho štátu", ako napríklad zrušenie dane na sladké potraviny a nápoje v Nórsku, ale celkový trend v Európe smeruje k väčšej regulácii a vládnym zásahom. A to aj napriek všetkým dôkazom, ktoré poukazujú na to, že regulácie zo strany "pestúnskeho štátu" majú minimálny prínos pre zlepšenie zdravotných výsledkov. 

Príkladom negatívnych dopadov týchto politík je napríklad obmedzenie dostupnosti, spotreby, či informovanosti o alternatívnych výrobkoch pre fajčiarov, ktorí by mohli prejsť na menej škodlivé formy spotreby nikotínu.

Viac o Indexe pestúnskeho štátu v novej publikácii tu.