Študentský dlh je problém aj na Slovensku

V USA majú problém so zadlženými študentmi. Celkový dlh za štúdium na vysokých školách tam nedávno dosiahol výšku 1 600 miliárd dolárov. Za posledných desať rokov sa viac ako zdvojnásobil a predbehol celkový dlh na kreditných kartách alebo dlh za autá.

Ako sa to stalo? Jednou z príčin je rast cien vysokoškolského vzdelania. Možno ste počuli o šialene vysokých nákladoch na jeden rok štúdia v USA. Pri súkromných školách je to až 41-tisíc USD ročne. Tento údaj však trocha skresľuje, pretože väčšina žiakov navštevuje verejné školy v ich domácom štáte, kde rok štúdia v priemere stojí 11-tisíc amerických dolárov. Tak či onak, ceny za posledné dve dekády vzrástli približne na dvojnásobok.

Samotná výška dlhu nemusí byť problém, ak z neho financovaná investícia prináša dostatočné výnosy. A to je kameň úrazu v USA. Vysokú školu dokončí len približne polovica študentov, ktorí ju začnú. Zvyšná polovica môže zabudnúť na vysokoškolskú mzdovú prémiu a k tomu má dlh. No ani tí, ktorí preskočia všetky akademické prekážky, ešte nemajú vyhraté. Asi 46 percent absolventov sa zamestná na pozíciách, ktoré si nevyžadovali vysokú školu a dve tretiny z nich tam budú pracovať aj o päť rokov neskôr. To sú mladí ľudia s titulom, ktorí pracujú ako predavači, čašníci alebo taxikári a nezvládajú splácať svoj dlh. A teraz do týchto zlých správ zakomponujte fakt, že v USA túto čoraz neistejšiu investíciu do svojej budúcnosti urobí každý rok približne 70 percent mladých ľudí, ktorí dokončili strednú školu.

Možno tušíte, že na Slovensku máme veľmi podobnú situáciu s počtami prihlásených vysokoškolákov, ako aj budúcnosťou absolventov. Od roku 2009 do roku 2020 vzrástol podiel mladých ľudí s vysokoškolským titulom zo 17,6 percenta na 40,2 percenta. V absolútnych číslach to je tristotisíc ľudí. Hlavný problém je, že približne polovica z nich sa zamestnala na pracovných pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie.

Teraz si vysokoškolsky vzdelaný čitateľ tohto textu určite vydýchne, že tu nie sme v Amerike a on nemusí platiť vysoký dlh za svoj titul. No to je iba klam. Aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje, aj na Slovensku máme podobný problém so študentským dlhom. Akurát nesvieti na našich súkromných účtoch, ale na tom štátnom, a splácajú ho daňoví poplatníci. Väčšinou to nie sú absolventi s titulom pred menom popíjajúci v kancelárii rannú kávu, ale priemerný daňový poplatník, ktorý pracuje vo fabrike, tankuje benzín a rád si vypije a zapáli.

Inými slovami, za progresívne služby pre bohatšiu časť populácie v podobe bezplatného vysokoškolského vzdelania platia do značnej miery daňoví poplatníci prostredníctvom regresívnych daní v podobe nepriamych spotrebných daní. To sú daňoví poplatníci, z ktorých stále väčšina nemá vysokoškolské vzdelanie. Napriek tomu sa musia skladať svojim spoluobčanom v lepšom prípade na päť rokov investície do ich kariéry. V horšom prípade na päť rokov predĺženej bezstarostnej mladosti.

Pôvodne vyšlo v HN.sk