Za lepšie rybníky!

Rok 2014 priniesol Európskej únii okrem krízy na Ukrajine aj tretie programové obdobie eurofondov. Eurohostinu tak bruselskí plánovači predĺžili minimálne do roku 2020 a z predkladaných materiálov sa postupne dozvedáme, komu sa koľko z eurostola ujde.

Na rokovaní vlády sme sa mohli nedávno oboznámiť s materiálom Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 – 2020 (OPRH). Pre Slovensko sa jedná o druhú sedemročnicu tohto druhu, no oplatí sa ju pri tejto príležitosti pripomenúť, keďže Európska komisia práve vypisuje šek, ktorý zaplatia aj slovenskí daňoví poplatníci.

Stratégia OPRH má za cieľ: „presadzovanie konkurencieschopného, environmentálne udržateľného, hospodársky životaschopného a sociálne zodpovedného rybolovu a akvakultúry.“ Medzi priority programu patrí okrem podpory marketingu a spracovania aj „podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach.“

Ako to býva vo väčšine euromateriáloch, aj v tomto prípade robia čitateľovi spoločnosť stovky strán textu a príloh. Aj napriek tomu však to najdôležitejšie treba čítať medzi riadkami: profitovať z programu budú niektorí, no financovať ho budeme všetci.

Neexistuje pritom dôvod, prečo by mal s marketingom a investíciami firmám a podnikateľom v danom odvetví pomáhať štát. To, či je investícia rentabilná, si musí každý zvážiť sám – na svoje riziko. V prípade, že majú firmy problémy s konkurencieschopnosťou, treba sa v prvom rade pozrieť na prekážky, ktoré odvetviu kladie domáca či bruselská byrokracia. Odstraňovanie dôsledkov jednej zlej regulácie ďalšími nezmyselnými dotáciami a nesystémovými podporami patrí síce medzi evergreen EÚ, no problém nerieši, ale prehlbuje.

Koniec-koncov, ak prepíšeme názov programu, podporu „konkurencieschopnosti“, či „environmentálnej udržateľnosti“ by Komisia pokojne mohla dopriať aj taxikárom (na novšie ekologickejšie autá), maloobchodníkom (podpora lokálnej ekonomiky), reštauratérom („viac halušiek, menej hamburgerov“), či stavebníkom (byty pre mladé rodiny).

Má to však jeden háčik. Všetko niečo stojí, a kde jeden od štátu dostáva, ostatní platia šek. Celkový rozpočet OP Rybné hospodárstvo na tretie programové obdobie predstavuje 20,8 mil. eur, takmer štvrtinu z tejto sumy zaplatíme zo slovenského štátneho rozpočtu. Celkom drahý špás na financovanie programu, ktorý vôbec nemusí existovať.