Regulovanie profesií naprieč Európou

Jednou z prekážok znižovania nezamestnanosti a rozvoja pozitívneho pôsobenia konkurenčných síl na trhu práce sú zákonné obmedzenia možnosti vykonávať určité práce. Pred nedávnom do platnej legislatívy na Slovensku vstúpil nový zákon, podľa ktorého sociálnu prácu môže vykonávať len človek, ktorý ju aj vyštudoval. Objavil sa aj návrh, povoliť účtovanie len kvalifikovaným účtovníkom.

Databáza zverejnená na stránke Európskej komisie poskytuje prehľadné štatistiky regulovaných povolaní v rámci Európy. Regulovaným povolaním je chápaná taká činnosť, pre vykonávanie ktorej sú právnymi predpismi členského štátu EÚ predpísané určité požiadavky, bez splnenia ktorých nemôže osoba toto povolanie vykonávať (napr. stupeň a odbor vzdelania, prax, zdravotná spôsobilosť atď.) .

Ich počty sa medzi jednotlivými krajinami významne líšia. Medzi krajinou s najnižším počtom regulovaných povolaní, Estónskom, a s najvyšším, Českom, je rozdiel až 353 povolaní. Dobre sa umiestnili pobaltské štáty, ale aj napríklad Švédsko či Fínsko. U týchto krajín drvivú väčšinu regulovaných povolaní tvorí sektor zdravotníctva a sociálnych služieb, kde sú pravidlá do značnej miery zjednotené pre celú EÚ.

 
Prvé tri priečky v rebríčku najväčších regulátorov obsadili tri krajiny V4 . Slovensko sa umiestnilo na treťom mieste s počtom 304 regulovaných povolaní. Najviac regulovaných je v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb, v sektore verejných služieb a vzdelávania či v sektore podnikateľských služieb.

 
Pri porovnaní podielov jednotlivých sektorov medzi krajinami V4 veľké podobnosti (okrem zdravotníctva) nenájdeme. Slovensko je obzvlášť aktívne pri regulovaní sektora verejných služieb a vzdelávania, kde s podielom 22 % regulovaných povolaní dosahuje nielen na vrchol vo V4 ale aj v celej EÚ. Maďarsko je druhé za Nórskom so 14 % v regulovaní stavebníctva a Poľsko má svoje prvenstvo v doprave s 23,8 % podielom. Česká republika je na vrchole práve v absolútnych číslach, ako krajina s najvyšším počtom regulovaných profesií.

Nízky počet regulovaných povolaní vo viacerých (častokrát veľmi vyspelých) štátoch preukazuje, že takéto regulácie nie sú nutné a množstvo formálnych požiadaviek na to, aby človek mohol dané zamestnanie vykonávať je nadbytočné. Tieto opatrenia znižujú konkurenciu na trhu tým, že zabraňujú ľuďom hľadať si prácu v odvetviach, v ktorých nespĺňajú štátom stanovené požiadavky.

Napriek tomu, že v rebríčku počtu regulovaných pozícií sme takmer na špici, na základe návrhov v úvode článku sa zdá, že mierime ešte vyššie. Otázne je, či toto je tá štatistika, v ktorej chceme byť najlepší v celej EÚ.