INESS navrhuje postup ako zvýšiť mzdy aj zamestnanosť

Ministerstvo práce chystá zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré zníži tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo práce pravdepodobne navrhne zvýšenie minimálnej mzdy od nového roku o 2,5 %. Toto navýšenie však nie je definitívne a vláda nakoniec môže schváliť aj vyšší rast. Záujem na zvyšovaní minimálnej mzdy oznámilo ministerstvo už skôr.

Cieľom zvyšovania minimálnej mzdy je znižovanie chudoby a zvyšovanie sociálneho štandardu pracujúcich. INESS pri tejto príležitosti vypracoval publikáciu Minimálna mzda – účinný nástroj zvyšovania nezamestnanosti, ktorá sa zaoberá závermi dlhodobého výskumu vplyvu minimálnej mzdy na trh práce, rovnako ako analýzou slovenských dát.

Prax ukazuje, že účinky minimálnej mzdy sú často kontraproduktívne a nespĺňajú ciele, ktoré obhajcovia minimálnej mzdy zamýšľajú. Závery dlhodobého výskumu sú pomerne jednoznačné.

Minimálna mzda:

• spôsobuje nárast nezamestnanosti. Nárast je tým vyšší, čím vyššia je minimálna mzda v porovnaní s trhovou mzdou v danom odvetví, či regióne. Nárast nezamestnanosti sa týka najmä kategórie mladých ľudí.

• najviac škodí nízkopríjmovým a nízkokvalifikovaným skupinám, ktoré zamýšľa chrániť. Nárast miezd jednej skupiny zamestnancov má za následok prepustenie inej skupiny zamestnancov. Podpisuje sa tak aj pod nárast šedej ekonomiky.

• neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Jednej skupine nízkopríjmových zamestnancov síce pomáha, poškodzuje však ľudí, ktorí v jej dôsledku prídu o prácu, resp. si nevedia nájsť zamestnanie kvôli nižšiemu dopytu po práci zo strany zamestnávateľov.

Mýty o minimálnej mzde pretrvávajú aj na Slovensku. Nepomáha tomu ani fakt, že diskusia o jej zvyšovaní sa nenesie v odbornej, resp. ekonomickej rovine, ale takmer výlučne v politickej rovine. Analýzou slovenských dát poskytnutých Sociálnou poisťovňou a Štatistickým úradom sme dospeli k nasledujúcim zisteniam.

Minimálna mzda na Slovensku:

• priamo ovplyvňuje vyše 100-tisíc zamestnancov, teda viac ako 6 % ľudí v zamestnaneckom pomere, a viac ako 300-tisíc nezamestnaných. Od začiatku roku 2013 k skupine zamestnaných patria aj desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda.

• dlhodobo rastie rýchlejšie ako mediánová mzda vo všetkých krajoch. Predstavuje tak čoraz väčšiu záťaž pre ekonomiku, resp. pre trh práce.

• nezohľadňuje regionálne rozdiely. Mediánová mzda v Banskobystrickom a Prešovskom kraji je o vyše 200 eur nižšia ako mediánová mzda v Bratislavskom kraji. Minimálna mzda v chudobnejších krajoch preto zasahuje do trhu práce omnoho významnejšie ako v bohatších. Predstavuje tak jeden z faktorov, ktorý sa podpisuje pod 20 % nezamestnanosť v Banskobystrickom a Prešovskom kraji.

Zaujímavé sú aj príklady zo zahraničia. Nie je pravda, že minimálnu mzdu nemajú len banánové republiky. Centrálne stanovenú minimálnu mzdu nemajú také krajiny ako Švédsko, Švajčiarsko, či dokonca Nemecko. Dávajú prednosť kolektívnym zmluvám v jednotlivých odvetviach, ktoré často zaručujú zamestnancom lepšie podmienky ako minimálna mzda.

Je tiež dôležité podotknúť, že 8 miliónov Nemcov pracuje pod úrovňou francúzskej minimálnej mzdy. To predstavuje pätinu nemeckej pracovnej sily. Nezamestnanosť vo Francúzsku dosahuje 11 %, v Nemecku necelých 5,5 %. Aj to je jeden z dôsledkov, keď jedna krajina preferuje istoty a druhá vyššiu zamestnanosť. Odstraňovanie administratívnych bariér pri zamestnávaní za účelom zvýšenia tvorby pracovných miest je tak do veľkej miery závislé od politickej odvahy vlády.

Alternatíva minimálnej mzdy

Okrem kritiky konceptu minimálnej mzdy INESS vypracoval svoju vlastnú alternatívu ako zvýšiť sociálny štandard pracujúcich a zároveň podporiť tvorbu pracovných miest. Je ňou nahradenie minimálnej mzdy odvodovou odpočítateľnou položkou pre nízkopríjmových zamestnancov.

V praxi to znamená, že by došlo k zníženiu odvodového zaťaženia pre zamestnancov s príjmom do 555 eur hrubej mzdy (t.j. do výšky 750 eur celkových dnešných mzdových nákladov). Dnes totiž štát berie aj ľuďom na minimálnej mzde 36 % z každého eura tvoriaceho ich cenu práce prostredníctvom odvodového zaťaženia. Nároky zo sociálneho systému, ktoré vyplývajú z platenia odvodov, by ostali zachované v dnešnej výške aj zamestnancom, ktorým by sa odvody znížili.

Človek zarábajúci 337,7 eur (minimálna mzda) dnes dostáva na konci mesiaca v čistom len 292 eur aj napriek tomu, že jeho minimálne mzdové náklady predstavujú 456 eur. Rozdiel medzi tým, čo dostáva (292 eur), a tým, čo by mohol dostať (456 eur), tvoria práve odvody zaplatené štátu.

Po zavedení odvodovej odpočítateľnej položky podľa nášho návrhu by pri zachovaní týchto mzdových nákladov (456 eur) došlo k zvýšeniu čistej mzdy z 292 eur na 348 eur. V prípade, že by sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na požívaní výhod odvodovej úľavy rovnakým dielom (t.j. zamestnávateľ by skresal mzdové náklady o rovnakú čiastku, o akú by zamestnancovi stúpol čistý príjem), čistá mzda zamestnanca by stúpla z 292 eur na 330 eur. Návrh INESS je tak v každom ohľade veľkorysejší k zamestnancom aj zamestnávateľom ako návrh odborárov alebo ministerstva práce.

Čo to bude stáť?

Výpadok v odvodových príjmoch INESS odhadol na 370 miliónov eur. Tento by však bol okamžite redukovaný vyšším výberom dane z príjmu o viac ako 40 miliónov eur (vďaka nižším odvodom by stúpol základ dane).

Odvodová odpočítateľná položka by tiež podporila vznik desaťtisícov nových pracovných miest, keďže by znížila zamestnávateľom celkové mzdové náklady. Pozitívne vplyvy by sa teda prejavili aj znížením výdavkov štátu (podpora v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi), a naopak zvýšením príjmov štátu (každý legálne zamestnaný platí odvody aj dane).

Zvyšok by štát musel vykryť z iných zdrojov. Ak si uvedomíme, že štát len v minulom roku rozdal investičné stimuly za viac ako 120 miliónov eur a financuje neefektívne programy na podporu nezamestnanosti za ďalšie desiatky miliónov, priestor na nájdenie zdrojov na odvodovú úľavu existuje. Odvodová úľava by bola plošná, pomohla by zamestnancom aj zamestnávateľom, a to za absencie možného klientelizmu či korupcie, ktoré sú nevyhnutne spájané s poskytovaním stimulov a dotácií vybraným zamestnávateľom.

Zvyšovanie minimálnej mzdy je len obchod, pri ktorom vymeníme vyššie mzdy pre časť pracujúcich za stratu pracovných miest iných pracujúcich. INESS predstavil týmto návrhom alternatívu, ktorá zároveň zvýši mzdy i zamestnanosť.
 

Štúdia o minimálnej mzde je dostupná ako .pdf tu.