Fosílne palivá záchrancami Zeme

Fosílne palivá sú väčšinou vnímané v negatívnom kontexte, minimálne keď je reč o ekológii. Energia sa z nich dostáva spaľovaním, ktoré produkuje popri klimatológmi obávanom oxide uhličitom aj sadze, oxidy síry a ďalšie obávané látky. Ich ťažba, preprava a skladovanie (najmä v prípade ropy) predstavuje značnú ekologickú záťaž. Ich nie práve najrovnomernejšie rozloženie na Zemi je zdrojom menších či väčších konfliktov.

No alternatívny scenár sveta bez fosílnych palív by bol horší pre ľudí aj pre planétu. Známy americký analytik pre oblasť prírodných zdrojov, Indur Goklany, pripravil v spolupráci s Cato Institute analýzu Humanity Unbound How Fossil Fuels Saved Humanity from Nature and Nature from Humanity, ktorá stavia fakty do trocha iného svetla.

Rozoberá v nej prínosy fosílnych palív, ktoré do veľkej miery prispeli k priemyselnej revolúcii a tým k vymaneniu sa ľudstva z tisíce rokov trvajúceho obdobia chorôb, hladu, ťažkej práce a najmä veľmi krátkej priemernej doby dožitia.

Najpodstatnejšou je pasáž, ktorá rozoberá prínosy pre samotnú planétu. Fosílne palivá sa na produkcii potravín podieľajú veľa cestami – ako palivá pre stroje, výhrev maštalí, no najmä ako zdroj lacných hnojív. Ak by sme ich z poľnohospodárstva vyradili, bolo by pre udržanie súčasnej produkcie jedla potrebné obhospodáriť dodatočných 23 miliónov kilometrov štvorcových. A to za nereálneho predpokladu, že novo zabratá pôda by bola rovnako úrodná ako už existujúce polia. To sa rovná spojenej ploche USA, Kanady a Indie.

Dopad na spoločnosť by bol katastrofálny, presun väčšiny pracovnej sily späť do poľnohospodárstva by znamenal prakticky návrat pre-industriálnych životných štandardov. No ani Zem by sa nepotešila. Premena tak obrovskej plochy na poľnohospodársku pôdu by mala podstatne väčšie dopady na ekosystém, ako majú fosílne palivá dnes.

Samozrejme, môžete namietať, že bez fosílnych palív by ľudstvo nikdy nenarástla do takých rozmerov ako dnes a ekosystém by sa ľudstvu nemusel nijak prispôsobovať. To je pravda, no zároveň by to znamenalo, že väčšina z nás by teraz tento článok nečítala a vôbec by ju stav ekosystému nezaujímal - pretože by sme neexistovali.

Analýzu je možné voľne stiahnuť tu.