O hurikáne Sandy a keynesiánskych ekonómoch

Vďaka multiplikačnému efektu možno pri obnove infraštruktúry očakávať vytvorenie bohatstva v objeme 5-násobku škôd. Radšej sa ani nepýtať, aký impulz by museli podľa týchto ekonómov USA dostať, aby sa definitívne dostali z krízy – megatsunami na západnom pobreží?

Rozbité okno ostáva rozbitým oknom

Tento mylný pohľad na pozitívne vplyvy čistej deštrukcie(!) bol vyvrátený už pred 170timi rokmi takmer zľudoveným príkladom o rozbitom okne, ktoré opísal Frédéric Bastiat. Zdá sa však, že si ho občas treba pripomenúť: ak nám vznikla škoda rozbitím okna, ktoré sa rozhodneme opraviť, v procese opravy sa naozaj zamestná veľa ľudí (opravár, výrobca skla atď.).

Zdroje štátu, resp. každého jedného obyvateľa, sú však obmedzené. Ak dáme opraviť okno, budeme musieť odložiť napríklad nákup oblečenia, ktoré sme plánovali. Proces nákupu šatstva by pritom opäť zamestnal v procese mnoho ľudí (predajcu, krajčíra a pod.), v tomto prípade by sme však okrem okna mali aj nové oblečenie. Rozbitie okna nás tak robí chudobnejšími.

Rovnaký princíp platí po hurikáne Sandy aj pre americké východné pobrežie. Obnova infraštruktúry síce zamestná konkrétnych ľudí podieľajúcich sa na jej oprave, desiatky miliárd amerických dolárov sa ale nedostanú do iných oblastí ekonomiky, kde by vytvárali bohatstvo a pracovné miesta nebyť hurikánu. Deštrukcia je teda (na prekvapenie keynesiáncov) naozaj deštruktívna.

Japonsko rok po

Ktovie, koľko živelných katastrof by primälo keynesiáncov zmeniť názor. Z tohto pohľadu je totiž optimálnym ekonomickým impulzom zničenie všetkého, čo považujeme za hodnotné.

Keď už však niektorí ekonómia nie sú schopní identifikovať svoje omyly v teoretickej rovine, možno by stálo za to konfrontovať ich s realitou. Podobné názory o ekonomickom impulze sa totiž objavili aj po katastrofe v podobe zemetrasenia a tsunami, ktoré sa odohrali minulý rok v Japonsku, a vyžiadali si 15-tisíc obetí na životoch.

Aký bol výsledok? V roku 2011 sa japonská ekonomika prepadla do recesie, tento rok by sa mala vrátiť k miernemu 2% rastu HDP. Zaujímavý je aj vývoj japonskej obchodnej bilancie. Japonsko je totiž známe svojou exportne orientovanou ekonomikou. A skutočne, za posledných 30 rokov skončili Japonci len dvakrát s obchodným deficitom: v roku 2011 a s najväčšou pravdepodobnosťou tento rok.

Na tento má síce vplyv viacero faktorov vrátane oslabovania dopytu na exportných trhoch, svoje však spôsobil aj zvýšený dovoz ropy a zemného plynu, keďže Japonci z bezpečnostných dôvodov po katastrofe zavreli väčšinu jadrových elektrární. Pozitívne vplyvy prírodnej katastrofy tak ťažko badať nielen v ekonomických ukazovateľoch, ale najmä v realite.