Prerozdeľovaním k väčšiemu bohatstvu?

Verejná správa má slúžiť pre potreby občanov, a nie občania pre potreby živenia verejnej správy.

Inštitút finančnej politiky zverejnil na svojej stránke kalkulačku, ktorá porovnáva štruktúru slovenských verejných výdavkov s inými európskymi krajinami. Ako benchmark sa tu označujú hodnoty celoeurópskeho priemeru (EU27 a EU15), našich susedov vo V4, a tiež skupina označená ako smart countries (Dánsko, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko), teda top 5 európskych krajín v rebríčku OECD Better Life.

Takéto porovnanie podielu výdavkov jednotlivých oblastí verejnej správy na ich celkovom objeme alebo na HDP môže byť zaujimavé pre fanúšikov medzinárodných porovnaní, ale jej praktické využitie naráža na prirodzené bariéry, z agregátnych čísel človek tajomstvo bohatstva nevyčíta. Používanie pojmu benchmark pri tomto porovnaní však nie je veľmi šťastne zvoleným termínom. Špeciálne v súvislosti so skupinou smart countries totiž evokuje dojem, že tieto krajiny majú výšku a štruktúru prerozdeľovania nastavenú najefektívnejšie a Slovensko by v snahe dosiahnutia vysokej úrovne verejných služieb malo túto štruktúru okopírovať, či k nej smerovať.

Štruktúra verejného sektora by mala zodpovedať spoločenskej objednávke obyvateľov daného štátu, táto sa však líši od krajiny ku krajine. Podiel dôchodcov na obyvateľstve, počet detí, či zdravotný stav obyvateľstva významne vplývajú na štruktúru výdavkov. Ak má byť verejný sektor dlhodobo udržateľný, musí byť zároveň financovaný bez deficitu. Z výkonnosti ekonomiky teda vyplývajú aj prirodzené obmedzenia pre veľkosť verejnej správy.

HDP ako zavádzajúci ukazovateľ

Tu preto treba zdôrazniť, že porovnávanie výšky verejných výdavkov ako pomeru k HDP nie je vhodným ukazovateľom. HDP má totiž v rôznych krajinách rôznu štruktúru, jeho výšku navyše ovplyvňujú štátne výdavky a opatrenia zvyšujúce spotrebu. Na Slovensku momentálne rastie priemyselná výroba len vďaka rastu výroby automobilov, ktorý však tvorí minimum nových pracovných miest, pričom zváracie stroje karosérií neplatia ani daň z príjmu ani odvody. Pri porovnaní s HDP sa môže na prvý pohľad zdať, že prerozdeľovanie je na Slovensku relatívne nízke (37,4% HDP) oproti iným porovnávaným skupinám (EU27 – 49,1% HDP; Smart countries – 47,6% HDP).

Väčší verejný sektor môže byť dôsledkom bohatstva krajiny, nie však cestou k bohatšej krajine. V konečnom dôsledku je totiž vždy financovaný len z daní a odvodov sektora súkromného. Pri podobnom porovnaní preto nestačí uviesť len podiel výdavkov na HDP, ale aj podiel výdavkov na mzdovej báze obyvateľstva, ktorá je rozhodujúca pre financovanie verejného sektora¹. Vo všeobecnosti si ľudia vyššie HDP zamieňajú s vyššími mzdami, toto však súvisí len čiastočne. Podľa Eurostatu tvorila v roku 2011 mzdová báza zamestnancov na Slovensku 37,5% HDP.

Keď si tento pomer pozrieme v perspektíve ostatných krajín eurozóny, zistíme, že menší podiel mzdovej bázy na HDP má len Grécko. 10 krajín EÚ má tento podiel vyšší ako 50% a to platí aj pre krajiny zo skupiny smart countries (okrem Nórska so 45%). Pozitívne tento ukazovateľ pre Slovensko nevyznieva ani v rámci V4, kde nás predstihuje ČR (42%) a Maďarsko (43,8%)².

Prerozdeľujeme málo alebo veľa?

Pri porovnaní verejných výdavkov k mzdovej báze zamestnancov tak miera prerozdeľovania na Slovensku už nevyzerá byť taká malá – dosahuje 100% (ak by sme očistili výdavky o transfery z EÚ, tak pomer dosahuje 92%). Tento pomer je prakticky identický s priemerom EU27. Krajiny zo skupiny smart countries (okrem Dánska) majú však tento pomer nižší. U týchto krajín môžeme pozorovať vysokú mieru mzdovej bázy na HDP, ktorá je dôsledkom ich vyššej pridanej hodnoty práce.

V porovnaní so mzdovou bázou zamestnancov teda skupina múdrych krajín prerozdeľuje menej vyprodukovaného zdaniteľného bohatstva ako Slovensko. Ak by sme chceli našu krajinu priblížiť často spomseínanému Švajčiarsku, benchmarková hodnota prerozdeľovania by na základe našej mzdovej bázy zodpovedala miere 22% HDP.

Efektívne fungovanie verejnej správy by malo byť primárnym záujmom každého štátu. Kauzalita medzi vyššími verejnými výdavkami a lepšími štátom poskytovanými službami však neexistuje. V realite skôr dochádza k opačnému javu, keď prebujnená verejná správa prestáva riadne zabezpečovať svoje základné funkcie a ocitá sa v špirále zvyšovania výdavkov a neefektívne poskytovaných služieb.

Štát by sa preto mal sústrediť na riadne plnenie svojich základných funkcií, ktoré sú v možnostiach našej ekonomiky. Verejná správa má totiž slúžiť pre potreby občanov, a nie občania slúžiť pre potreby živenia verejnej správy.

¹Predmetom diskusie môže byť, či napríklad dane z nehnuteľností sú uhrádzané z mzdového príjmu, alebo z prenájmu nehnuteľností. Každopádne ich podiel na HDP dosahuje v EU27 1%, takže nehrajú významnú položku vo financovaní štátu. Rovnako dane z príjmu právnických osôb, kde priemer EÚ 27 je 2,4% a na Slovensku 2,5% HDP.

²Mzdová báza nie je medzi krajinami úplne porovnateľná premenná. Do veľkej miery na jej výšku vplýva aj miera nezamestnanosti, či počet živnostníkov, alebo vlastníkov spoločností, ktorí v iných krajinách môžu mať bežný mzdový príjem. Nemožno však predpokladať, že by sa pri rozšírení bázy o tieto efekty významne pohol pomer mzdovej bázy a HDP a prekročil napríklad hranicu 42%

eTrend, 13.9. 2012