Vláda pri konsolidácii neplní sľuby (Hospodárske noviny)

Tieto opatrenia sa síce priamo nedotýkajú bežných ľudí, nepriamo však na ne doplatí celá populácia, hodnotil konsolidačné opatrenia pre Hospodárske noviny Radovan Ďurana z INESS dňa 23.7. 2012.

Sľubom vlády, že konsolidačné opatrenia sa nedotknú bežných ľudí, Slováci neuverili.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý exkluzívne pre HN urobila agentúra Focus. Väčšina Slovákov si nemyslí, že vláda Smeru-SD sa pri konsolidácii verejných financií zamerala len na bohatších. So sľubmi premiéra Roberta Fica sa úplne stotožnili iba tri percentá opýtaných a čiastočne ďalšia štvrtina.

Prieskum HN bol zameraný aj na to, ako ľudia hodnotia opatrenia vlády. Najlepšie hodnotenie získala vyššia daň z príjmu pre nadštandardne zarábajúcich (známka 2,2). Najhoršie ľudia hodnotia vyššie daňovo-odvodové zaťaženie živnostníkov (3,6) a obmedzenie práce na dohodu (3,8).

Zrkadlo Slovákov

„Niektorí z opýtaných mohli byť pomýlení nepresnými alebo skreslenými informáciami. Fakty totiž hovoria jasne: 88 percent ľudí sa naše ozdravné opatrenia v oblasti daní a odvodov nedotknú,“ reagoval na výsledky prieskumu šéf tlačového odboru Úradu vlády Erik Tomáš. Prieskum však ukázal, že viac ako polovica opýtaných s príjmom pod hranicou priemernej mzdy s týmto tvrdením nesúhlasí. „Vláda sa chytila do vlastnej pasce, pretože nepovedala verejnosti pravdu, že konsolidácia sa dotkne všetkých,“ reagoval opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Analytik agentúry Focus Ivan Dianiška si výsledok vysvetľuje povahou Slovákov. Podľa neho si verejnosť predstavuje bohatých ako nečestných ľudí, ktorí by „mali niesť ťarchu ozdravných opatrení vlády“.

Problémové dohody

Časť ekonómov dáva respondentom za pravdu v tom, že konsolidácia sa týka podstatne širšej skupiny verejnosti, než si to zadefinovala vláda. „Deje sa na úkor ľudí, ktorí majú mzdu len o niečo vyššiu, ako je priemerný príjem,“ zhodnotil prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš okrem živnostníkov a dohodárov poukazuje aj na jeden a pol milióna sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri, ktorým vláda v rámci ozdravných opatrení siaha na ich úspory. „Úpravy v oblasti živností a dohôd nesúvisia s konsolidáciou verejných financií, ale s nesystémovými prvkami v oboch systémoch,“ hovorí Erik Tomáš. Napriek tomu figurujú v balíčku opatrení na ozdravenie verejných financií na roky 2012 a 2013. Aj hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Barta potvrdzuje, že tieto opatrenia budú čiastočne vplývať na dosiahnutie vytýčeného deficitu verejných financií. Vláda sa bráni tiež tým, že na zmenách v prípade živnostníkov sa dohodla s ich predstaviteľmi.

Plus pre vyššie dane

Za najlepšie konsolidačné opatrenie vlády považuje slovenská verejnosť zvýšenie dane z príjmu nadštandardne zarábajúcich osôb z 19 na 25 percent. Za ním sa umiestnila vyššia daň z príjmu právnických osôb.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana však v tomto prípade poukazuje na to, že tieto opatrenia sa síce priamo nedotýkajú bežných ľudí, nepriamo však na ne doplatí celá populácia. Podľa Bartu môžu mať uvedené zmeny za následok spomalenie hospodárskeho rastu o 0,5 až 1 percenta.

Súhlasili voliči Smeru

Respondenti pri svojej odpovedi na to, či vláda plní alebo neplní svoj sľub, kopírovali svoje stranícke preferencie. Takmer dve tretiny voličov Smeru totiž sľubu vládnej strany verí. Naopak, takmer štyri pätiny voličov opozičných strán si myslí, že strana svoj sľub neplní.

Erik Kapsdorfer

Hospodárske noviny, 23.7. 2012