Slovenské školstvo opäť prepadlo (SME)

Samotné zvýšenie objemu peňazí v školstve neprinesie vyššiu kvalitu, ak vzdelávací systém neprejde reformou, ktorá umožní motivujúce mzdové rozdiely medzi učiteľmi. Aby bol tento krok úspešný, musí dôjsť k zrušeniu neefektívnych prevádzok a k zavedeniu minimálne čiastočného spoplatnenia štúdia.

Slovenské školstvo opäť prepadlo (SME)

Pätnásťroční nedokážu používať vedomosti rovnako dobre, ako rovesníci z
cudziny
Slovenské školstvo opäť prepadlo

Naši žiaci opäť dokázali, že nedokážu svoje vedomosti
používať. V prieskume sme vo všetkých kategóriách skončili pod priemerom.

BRATISLAVA. V prieskume, ktorý skúmal ich vedomosti, dopadli slovenskí
pätnásťroční žiaci spomedzi rovesníkov z 57 krajín sveta už druhýkrát
podpriemerne.

Výskum robí Program na medzinárodné ohodnotenie študentov (PISA) každé tri
roky, aktuálne v 57 krajinách OECD. V prieskume sleduje tri úrovne gra­motnosti:
matematickú, prírodovednú a čitateľskú. Má ukázať, ako sú žiaci posledných
ročníkov základ­ných a prvých ročníkov všetkých typov stredných škôl schopní
využiť naučené vedomosti v praxi.

V matematickej gramotnosti sme skončili na 26. mieste, v prírodovednej na
30. a v čitateľskej na 34. mieste. Vo všetkých kategóriách pod priemerom.

Testy na Slovensku sa robili minulý rok, predtým v roku 2003. Výsledky
našich žiakov sa výrazne nezhoršili, zhoršilo sa však naše postavenie v rámci
testovaných krajín. „Situácia regionálneho školstva sa oproti roku 2003
nezlepšila. Práve naopak, stagnuje, takže s tým budeme musieť niečo robiť,“
ohodnotil výsledky prieskumu minister školstva Ján Mikolaj.

Česi nás predbehli

Česi, s ktorými sme mali rovnaký systém vyučovania, dopadli vo výskume oveľa
lepšie. V prírodovednej kategórii sú Česi na pätnástom mieste.

„České, podstatne lepšie výsledky, ma prekvapili,“ povedal analytik
Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál.
Zriaďovatelia českých škôl oproti slovenským však získali väčšie právomoci,
určite stúpli výdavky na žiaka, i platy učiteľov sú vyššie. Viac dávajú aj na
vedu a výskum, hovorí Košťál.

Najlepšie výsledky dosiahlo Fínsko. „Fínsko
nepatrí medzi kra­jiny, ktoré dávajú na žiaka veľa peňazí. Školstvo je typické
tým, že sa zameriava na sociálne znevýhodnených,“ hovorí Koš­ťál.

Rozdiely podľa typov škôl

„Dôležité je dosiahnuť úroveň dva,“ vysvetľuje národná koordinátorka štúdie
Paulína Korš­ňáková. Na škále od prvej po šiestu úroveň, kde šiesta je
najlepšia, dosiahlo najviac našich žiakov tretiu úroveň.

Veľké rozdiely sú u nás na jednotlivých typoch škôl. Pätnásťroční žiaci na
základných ško­lách dokážu napríklad v prírodovednej oblasti jednoducho
uvažovať a vysvetliť vedecký výskum. Najvyššiu úroveň, keď žiaci dokážu
aplikovať vedomosti a formulovať argumenty na podporu rozhodnutí, dosiahli len
študenti na osemročných a štvorročných gymnáziách.

„Presne vidieť, ako sa slabšie sociálnoekonomické prostredie pre­javuje na
úrovni vzdelania,“ vysvetľuje Košťál. „U nás musia žiaci pri každom prechode
úrovňou vzdelania ísť na prijímačky. Sociálne slabší sú znevýhodnení, pretože
si nemôžu dovoliť investovať do súkromného doučovania, krúžkov alebo učebníc,“
vysvetľuje Košťál.

Nie sme zvyknutí na praktickú školu

„Žiaci dokázali vypracovať vedomostné otázky, problém mali s praktickými,“
povedala Zuzana Gašparíková z petržalského gymnázia, ktorá vyhodnocovala testy
PISA.

Problém podľa nej nastal, keď žiaci mali určiť ako sa nejaká fyzikálna alebo
chemická
vlastnosť dá aplikovať pri využití či oprave airbagu.

„Myslím si, že problém mali skôr žiaci z menších miest, ale nikto z našich
žiakov nie je zvyknutý na takúto metódu skúšania,“ povedala Gašparíková.

Zmeny sú nevyhnutné

„Musíme niečo zmeniť. Predovšetkým cez obsahovú reformu školstva. Zrejme
musíme nechať určitú voľnosť aj školám a rodičom, aby si vedeli dotvoriť
vlastný profil v rámci študijných programov,“ povedal Mikolaj.

Analytik súhlasí, že školy musia dostať pri rozhodovaní a vytváraní
vzdelávacích programov väčšinové právomoci.

„Kým sa zmeny prejavia na výsledkoch vzdelávania, bude trvať aspoň desať
rokov,“ povedal Košťál.

Učitelia v Čechách vyštrajkovali viac peňazí pre školy

Viac ako stotisíc českých učiteľov v stredu štrajkovalo.
Žiadali 2,5 miliardy českých korún navyše na platy a pol miliardy korún navyše
na školské pomôcky. Učitelia neboli spokojní s vládnym návrhom rozpočtu.

Český parlament školstvu nakoniec včera školstvu pridal
jednu miliardu.

Platy v českom školstve sú tiež pod úrovňou priemernej
mzdy približne o tisíc korún a pohybujú sa na úrovni 20 ­tisíc českých ko­rún
(vyše 25 ­tisíc slovenských korún). Priemerný plat v slovenskom školstve
je 16 ­tisíc korún.

Školám platíme podpriemerne

Pracovníci v školstve zarábajú o tritisíc korún menej ako priemerný
zamestnanec. Na vzdelávanie dávame o percento menej ako priemerný člen OECD.

Priemerný plat v školstve je v porovnaní s priemernou mzdou nižší o vyše
tritisíc korún. Platy v školstve sa od budúceho roku zvýšia o štyri percentá.
Priemerná mzda by v rovnakom období mala vzrásť asi o 6,6 percenta.

Na jej úroveň by sa mali po­dľa hovorkyne ministerstva škol­stva Viery Trpišovej
na budúci rok dostať pedagogickí zamestnanci v regionálnom škol­stve.
„Prekročiť priemernú mzdu by mali vysokoškolskí učitelia,“ povedala Trpišová.

Školskí odborári požadujú, aby priemerné mzdy pedagógov dosiahli úroveň 1,2­
až 1,6-­ná­sobku priemernej mzdy.

Všetci, ktorí pracujú v škol­stve, by sa na úroveň priemernej mzdy mali
dostať do konca volebného obdobia. Zaviazala sa k tomu vláda.

Ako oceniť kvalitu

Na vysokých školách by poplatky mohli zabezpečiť, aby mzda zohľadňovala
kvalitu učiteľa. „Súčasný platobný
mechanizmus neumožňuje, aby kvalitní a úspešní učitelia mali vyššie platy ako
ostatní učitelia,“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Peniaze nie sú všetko

Na budúci rok parlament odhlasoval viac peňazí z rozpočtu na školstvo, ale
ich podiel na hrubom domácom produkte klesá zo 4,1 na 3,9 percenta.

Menej investujeme do škol­stva aj v porovnaní s vyspelými krajinami.
„Priemer OECD bol pred tromi rokmi 5,8 percenta, u nás 4,8 percenta HDP,“
povedala Renáta Králiková z Inšti­tútu pre dobre spravovanú spoločnosť. To isté
platí aj o výdavkoch na vedu a výskum.

Podľa Ďuranu ani viac peňazí nemusí
znamenať vyššiu kvalitu. „Efektívnejšie by sa mali využívať exis­tujúce
zdroje,“ povedal.

(vf)

SME, 6. 12. 2007 | Marcela
Glevická

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards