Buďme vďační za nízky podiel miezd na HDP
Máme síce relatívne nízky podiel miezd na HDP, ale v absolútnom vyjadrení sú mzdy vyššie, než aké by boli, keby tento vývoj nenastal.
Pravidelne sa na Slovensku objavujú hlasy sťažujúce sa na nízke mzdy. Na základe celkom jednoduchého pozorovania si všimnú, že Slováci zarábajú menej ako ich susedia na západe. Následne hľadajú agregátne štatistiky, ktoré by im pomohli nájsť vysvetlenie. Často pritom skončia pri jednom ukazovateli: podiel miezd na HDP.
Ten, ako to tak býva, interpretujú podľa svojich predstáv a následne si vytvoria pocitovo „správne“ závery. Tieto závery sú najčastejšie dva: zamestnávatelia na Slovensku (na rozdiel od tých v zahraničí) nedoprajú Slovákom vyššie mzdy a mali by sme ich tak prinútiť (napríklad cez minimálnu mzdu) platiť viac.
To, že na Slovensku je nižší pomer miezd na HDP (38 percent) ako v niektorých iných krajinách (Švajčiarsko, 58 percent), nie je možné spochybniť. Čo je však možné spochybniť, je interpretácia. V skutočnosti by mal totiž bežný zamestnanec považovať dnešný nízky podiel miezd na HDP na Slovensku za pozitívum. Prečo?
V prvom rade sa treba spýtať, aká by bola reálna alternatíva tohto stavu na Slovensku. Dnes je za nízky podiel miezd na HDP zodpovedná predovšetkým prítomnosť množstva kapitálovo náročných spoločností s vysokou mierou exportu pridanej hodnoty do zahraničia. Inými slovami je za to zodpovedný prílev zahraničných investorov s ich technológiami a kapitálom. Oni, ich technológie, nimi nakúpené výrobné linky nafukujú naše HDP, čím sa zároveň znižuje podiel miezd na tomto ukazovateli.
V alternatívnom vesmíre, kde by tieto spoločnosti na Slovensko neprišli, by sme pravdepodobne mali vyšší podiel miezd na HDP, ale zároveň nižšie mzdy v absolútnom vyjadrení (!). Tieto spoločnosti so sebou priniesli spomínané technológie a kapitál, čo rapídne zvýšilo produktivitu mladíka z Kysúc bez toho, aby musel vyštudovať Hardvard.
Priniesli so sebou aj väčší dopyt po práci a tým intenzívnejšiu konkurenciu na trhu práce. Samozrejme, junákovi z Kysúc neponúkli rovnakú mzdu ako mladíkovi z Wolfsburgu (prečo by sem inak chodili), ale ponúkli mu vyššiu mzdu, než by tento mladík dostal, keby sem neprišli (!). A to aj napriek tomu, že podiel jeho mzdy na agregáte menom HDP poklesol.
Vývoj na Slovensku tak priniesol situáciu, keď máme relatívne nízky podiel miezd na HDP, ale v absolútnom vyjadrení sú tieto mzdy vyššie, než aké by boli, keby tento vývoj nenastal. A mzdy v absolútnom vyjadrení sú tým, o čo by nám malo ísť v prvom rade. V obchode totiž neplatíme za potraviny pomerom našej mzdy k odpisom a zisku nášho zamestnávateľa, ale bankovkami v nominálnom vyjadrení.
Dobrou správou pre skeptikov je dnešné volanie zamestnávateľov o nedostatku voľnej pracovnej sily, pretože je predzvesťou zvyšovania miezd. Už počas troch rokov (2012-2015), keď poklesla nezamestnanosť zo 14 na 11,5 percenta, vzrástli reálne priemerné zárobky o viac ako šesť percent.
Keď už chce niekto hľadať príčiny nízkej kúpnej sily miezd, mal by sa namiesto kancelárie šéfa poobhliadnuť po miestnej pobočke daňového úradu. Tam sa na daniach a odvodoch stráca približne polovica príjmov slovenských zamestnancov.