Kto je tu v skutočnosti závislý od fajčenia?

Pre čie dobro treba zvyšovať dane z cigariet? Nie je to pre dobro samotných fajčiarov ani pre dobro daňových poplatníkov a ani pre dobro chudobnejších obyvateľov.

Úradnici ministerstva financií prišli s analýzou, ktorej záverom je návrh na zvýšenie spotrebnej dane z tabaku. Tento záver je odvodený z dvoch premís. Slovenskí fajčiari sú necitliví na zmenu ceny, fajčia rovnako, aj keď cigarety zdražejú.

Po druhé, nastavenie spotrebných daní dostatočne nereaguje na nárast ceny cigariet, a tak sa stalo, že podiel daní na škatuľke cigariet poklesol z 80 % na 78 %, teda o celé dva percentuálne body. Záverom je, že spotrebné dane sa majú stať flexibilnejšími a pomáhať tak udržiavať úroveň miery zdanenia cigariet s „dôrazom na ochranu zdravia obyvateľov“.

To je doslovné znenie záveru z práce analytikov. Dôkazom, že nešlo len o akési akademické cvičenie, je aktuálny návrh ministerstva financií na zvýšenie spotrebnej dane z cigariet o 7 - 13 centov na škatuľku.

Chrániť necitlivých na cenu?

Samotná analýza má však niekoľko problémov. Ten najhlavnejší je, že z jej predpokladov nevyplýva jej záver. Nemôže platiť, že slovenskí fajčiari sú necitliví na zmenu ceny cigariet, a zároveň, že ministerstvo plánuje zvyšovať dane s „dôrazom na ochranu zdravia obyvateľov“.

To je jednoducho omyl non-sequitur. Ak je cieľom zvýšenia dane odrádzať ľudí od fajčenia, tak je tento nástroj v podobe daní – na základe zistení samotných úradníkov ministerstva – nefunkčný (!). Skutočný zámer ministerstva financií je tak niekde inde.

Zvyšovanie daní na cigarety sa kedysi obhajovalo aj tým, že fajčiari stoja verejné zdravotníctvo viac ako nefajčiari, tak by mali aj viac prispievať. Hneď v úvode treba zdôrazniť, že to len dokazuje, že zdravotné „poistenie“ nie je ani tak poistením ako skôr daňou.

Skutočné poistenie by totiž zahrnovalo aj rizikovosť poistených, kam fajčenie určite patrí. Problém s týmto argumentom v podobe „externalít“ z fajčenia však spočíva v tom, že nie je tak jednoznačný, ako sa na prvý pohľad zdá.

 Fajčiari zdravotníctvo nestoja viac

Vôbec nie je isté, že fajčiari zaťažujú verejné financie viac ako nefajčiari. Ako je to možné? Fajčiari umierajú skôr ako nefajčiari. Zdravotná starostlivosť je v dnešných časoch najdrahšia počas staroby. Mnohoročná lieková liečba kombinácie ochorení môže byť drahšia ako náklady na ochorenia fajčiarov vedúce k predčasným úmrtiam.

Ak do rovnice prirátame aj to, že si fajčiari neužijú ani ďalšiu verejnú službu – dôchodok či sociálne služby, tak sa ich prípadný negatívny dosah na verejné financie môže úplne vytratiť.

Aj preto začali bojovníci proti fajčeniu pridávať do rovnice „stratený HDP“ (s čím mnohí ekonómovia nesúhlasia), aby štúdie neukazovali pozitívny vplyv fajčenia na verejné financie.

O neurčitosti vplyvu fajčenia na fiškál však vypovedá samotná skutočnosť, že dane z fajčenia nekončia v zdravotníctve. Vláda ich môže použiť na výstavbu futbalového štadióna či garáží pre poslancov.

Viac zaplatia chudobnejší

Ďalším problémom daní z cigariet je, že sú vysoko regresívne. Teda ujedajú veľa z koláča predovšetkým chudobnejším obyvateľom. Idú tak proti cieľu, ktorý politici vyzdvihujú. A nejde o drobné peniaze.

Už dnes fajčiar jednej škatuľky denne zaplatí na daniach z cigariet viac (ročne 869 eur), ako zaplatí na dani z príjmu človek, ktorý pracuje za mediánovú mzdu (ročne 633 eur). Ak by dane z cigariet museli končiť v zdravotníctve, tak zamestnanec s mediánovou mzdou, ktorý vyfajčí krabičku denne, zaplatí o 50 percent zdravotných odvodov viac, ako nefajčiar s rovnakou mzdou.

Celkovo ide z fajčenia do verejného rozpočtu takmer 700 miliónov eur. A zdá sa, že na Slovensku sú fajčiari často skôr z chudobnejších pomerov, keďže, ako sa píše v štúdii: „Segment lacnejších cigariet na slovenskom trhu je dominantný.“

Na záver sa tak môžeme spýtať, pre čie dobro treba zvyšovať dane z cigariet? Už vieme, že to nie je pre dobro samotných fajčiarov ani pre dobro daňových poplatníkov a ani pre dobro chudobnejších obyvateľov.

Ostáva nám tak dobro pre pokladnicu vlády, ktorá nechce škrtať výdavky, a tak hľadá daňové príjmy, kde len môže. Bolo by však fér povedať to nahlas a neskrývať sa za (ľudo)mylné argumenty. Kto je tu teda v skutočnosti závislý od fajčenia?

SME komentáre, 20. júla 2016