Členské štáty zatvárajú hranice, Fico straší rozpadom spoločnej Európy: Čo by pre nás znamenal koniec Únie? (Nový čas)

Malo by to vplyv nielen na Slovensko, ale aj na celú svetovú ekonomiku. Najhorší možný variant je návrat k silne izolovaným národným štátom, znovuzavedenie prekážok toku ľudí, kapitálu. Najschodnejšou alternatívou je rozpad centrálnych bruselských štruktúr, ale ostali by zachované základné slobody, ako napríklad voľný obchod. Takýto mód máme s Nórskom a so Švajčiarskom. Strata eurofondov by bol šok, lebo naša ekonomika je na ne naučená. Z dlhodobého hľadiska to nemusí byť problém, lebo tie tu neboli vždy, uviedol 17.9.2015 Martin Vlachynský.

Existenčná skúška pre jednotu Európy. Problém utečencov otvoril jednu obrovskú tému, a tou je súdržnosť Európskej únie. Bežní ľudia doma debatujú o tom, či túto krízu Únia zvládne.

Niektoré členské krajiny uzavreli svoje hranice, čím podľa vyjadrení viacerých štátnikov padol jeden zo základných pilierov Únie - voľný pohyb osôb. Dôležitosť tejto téme dodal v ostatných dňoch aj samotný premiér Robert Fico (51). Vyhlásil, že ak nás chcú trestať za odmietanie kvót škrtaním eurofondov, je to koniec Európskej únie. Nový Čas zisťoval, nakoľko sú premiérove vyjadrenia reálne a aký vplyv by to malo na našu krajinu.„Ak niekto bude trestať krajiny za svoj názor, to je koniec EÚ,“ povedal premiér na utorkovej tlačovej konferencii. Narážal na nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziere.

Ten vyhlásil, že krajiny, ktoré odmietajú utečencov, by mali dostať menej eurofondov. Predseda vlády túto myšlienku včera zdupľoval aj na zasadnutí parlamentu, kde sa riešili opäť imigranti. Pred poslancami hovoril o „ohrození vnútorného fungovania EÚ“. Pridal sa k nemu aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „V stávke je nielen Schengen a jeho budúcnosť, ale aj vzťahy v rámci Európskej únie, budúcnosť európskych politík a možno aj budúca tvár Európy,“ povedal v parlamente Lajčák.

Brusel sa ohradil

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku situáciu upokojuje. „Musíme sa rázne ohradiť, pokiaľ ide o medializované informácie o tom, že by sa z dôvodu nesúhlasu členských štátov, vrátane SR so záväzným prerozdelením utečencov mala redukovať podpora z eurofondov. Návrhy spočívajúce v škrtaní eurofondov, ako sú sankcie za nesúhlas s opatreniami na podporu utečencov, ani nie sú právne možné,“ povedal Andrej Králik zo zastúpenia. Podľa neho to európske pravidlá neumožňujú. „Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014 - 2020, a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala. Nemožno zlučovať riešenie utečeneckej krízy s regionálnou politikou, ktorej cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov,“ dodal Králik. Väčšina analytikov, ktorých Nový Čas oslovil, sa zhodla v tom, že premiér preháňa a nič také nie je na programe dňa. „V tomto momente to vidím ako strašenie premiéra,“ povedal analytik Inessu Martin Vlachynský.

Martin Vlachynský:

- Malo by to vplyv nielen na Slovensko, ale aj na celú svetovú ekonomiku. Najhorší možný variant je návrat k silne izolovaným národným štátom, znovuzavedenie prekážok toku ľudí, kapitálu. Najschodnejšou alternatívou je rozpad centrálnych bruselských štruktúr, ale ostali by zachované základné slobody, ako napríklad voľný obchod. Takýto mód máme s Nórskom a so Švajčiarskom. Strata eurofondov by bol šok, lebo naša ekonomika je na ne naučená. Z dlhodobého hľadiska to nemusí byť problém, lebo tie tu neboli vždy.

Nový čas, 17.9.2015