Čo chcú Slováci od školstva? Každý niečo iné!

Pred niekoľkými týždňami uskutočnila Agentúra TNS Slovakia reprezentatívny prieskum verejnej mienky na tému vzdelávanie. Objednávateľom bola kampaň Chceme vedieť viac o vzdelávaní na Slovensku, ktorá sa – ako je už podľa názvu zrejmé - snaží získavať informácie o slovenskom školstve.

Výsledky sa dajú zhrnúť hokejovo: sklamali ale neprekvapili. Len 8 % opýtaných je presvedčených, že slovenské školstvo sa vyvíja dobrým smerom a ¾ nebadá žiadne zlepšenie alebo dokonca sú presvedčení, že sa zhoršujú ukazovatele ako: kvalita učiteľov, vzdelávacie výsledky žiakov a spolupráca učiteľov s rodičmi. Naopak pozitívnu zmenu podľa opýtaných badať na atmosfére v škole (pravdepodobne za tým bude pokles fyzických trestov).

Okrem tohto pomerne negatívneho hodnotenia slovenského školstva Slovákmi, ktoré musel očakávať aj nenapraviteľný optimista, je výsledok prieskumu zaujimavý aj niečím iným. Pri odpovedi na otázku, aké sú charakteristiky ideálnej školy, najväčšia časť respondentov (40 %) odpovedala, že „taká škola, ktorá vzdeláva deti z rôznych prostredí a s rozmanitými záujmami.“, následne 28 % považovalo za dôležité, či škola využíva alternatívne metódy vzdelávania, 24 % by si prialo školu, ktorá zohľadňuje jedinečnosť ich dieťaťa a 7 % si prialo úzko špecializovanú školu podľa vlastných prianí. Okrem toho dôležitým faktorom bola aj vzdialenosť školy od bydliska (30 %). Z týchto výsledkov pomerne jednoznačne vyplýva, že obyvatelia SR majú pomerne rôznorodé požiadavky na podobu vzdelávania.

Rôznorodosť je však presne tá vlastnosť, ktorú im nemôže poskytnúť vzdelávanie riadené z centra – ministerstva školstva. Ak existuje v systéme osoba, ktorá má zodpovednosť za vytváranie všeobecne platných osnov pre učiteľov a žiakov a ak niekto hromadne testuje ich výsledky a schopnosti na základe jednotných kritérií, nemôžeme očakávať, že vznikne tá rôznorodosť, ktorú vidíme na požiadavkách rodičov. Za takýchto podmienok učitelia a ľudia zodpovední za výuku nikdy nezačnú experimentovať. To je však presne to, čo systém potrebuje – inštitucionalizované experimentovanie so spôsobmi vzdelávania a spätná väzba vo forme slobodnej voľby rodičov a žiakov o tom, ktorú školu navštevovať. Ak samozrejme nechceme, aby hlavnú inováciu v školstve za posledných 200 rokov – prechod od čiernej tabule a bielej kriedy k bielej tabuli a čiernej fixke – nasledovala len ďalšia povrchná inovácia v podobe interaktívnych dataprojektorov a tabletov.