Zavádzajúca produktivita práce

Produktivita práce je užitočný ukazovateľ pri porovnávaní krajín. Problém nastáva, ak sa na jej základe robia závery hospodárskej politiky.

Predstavte si, že ste operátorom malej vodnej elektrárne. Neprší, už sa ani Hron nesplavuje. Vy tam však musíte sedieť, pravidelne kontrolovať všetky ukazovatele, prípadne upravovať prietok vody turbínou. Oproti minulému roku elektráreň vyrobí polovicu elektriny. Príde za vami ekonóm a povie: vaša produktivita išla dolu vodou, strhneme vám z platu. Ste skutočne menej produktívny? Nie, to len ekonómia používa niekedy pojmy, ktoré neladia so sedliackym rozumom.

Produktivita vo všeobecnom vnímaní znamená, čo kto dokáže za jednotku času. Šikovná holička ostrihá tri hlavy za hodinu, menej šikovná len dve. Bežný človek by povedal, že prvá je produktívnejšia. Ak tá druhá podniká v Bratislave, kým tá prvá v Svidníku, tak dve hlavy vygenerujú vyššie tržby ako tri hlavy, pokojne aj trikrát. Aj po odčítaní nájmu a nákladov na elektrinu ostane holičke v Bratislave viac. Pre ekonóma je produktívnejšia holička v Bratislave.

Uvidíme o dva roky

Hodinová produktivita práce sa pre celé Slovensko spočíta jednoducho. Zoberie sa vytvorená pridaná hodnota a vydelí sa počtom odrobených hodín. Čo z toho vyplýva, ukážeme na príklade.

Spustíte novú diaľkovo ovládanú elektráreň? Produktivita rastie. Predáte viac online kópií antivírusového programu? Opäť nárast. Produktivita môže rásť bez toho, aby jediný človek získal viac zručností, schopností, aby bol trochu šikovnejší. Z pohľadu celej ekonomiky je produktivita práce hodnotný ukazovateľ, najmä keď robíte porovnania medzi krajinami. Problém je, ak sa na základe produktivity práce robia závery hospodárskej politiky. Rast produktivity totižto nie je rovnomerný pre celú ekonomiku.

Sektory náročné na kapitálové investície dokážu v krátkom čase významne zvýšiť objem výroby. V roku 2012 automobilky vyrobili o 44,5 percenta viac áut ako rok predtým, pričom rast počtu zamestnancov bol minimálny. Takýto nárast je v sektore služieb, ubytovania či maloobchodu nemožný.

Nie je preto náhoda, že v Nemecku dosiaľ neexistovala jedna minimálna mzda. Sektory si dohodovali individuálne minimálne mzdy, prípadne žiadne nemali. Spoločná minimálna mzda uzrela svetlo sveta až vtedy, keď Merkelová chcela ostať pri žezle a jej zavedenie zobchodovala s opozičnou stranou. Náklady jej zavedenia uvidíme až o dva roky, lebo sama Merkelová sa bojí jej dosahov, a preto vyrokovala množstvo výnimiek.

Je si vedomá, že medzi sektormi či regiónmi panujú veľké rozdiely. V stavebníctve na Slovensku mzdy stagnujú od roku 2010, pričom v priemysle vzrástli už viac ako o 15 percent. V maloobchode má viac ako 54 percent zamestnancov mzdu nižšiu ako 500 eur.

V celom hospodárstve je to len tretina zamestnancov. Zvyšovanie minimálnej mzdy má preto podstatne významnejšie dosahy v sektore služieb ( napr. ubytovanie, stravovanie) ako v priemysle (aj tu sú výnimky, napr. textilný priemysel). Na to však nemyslí ani ministerstvo práce, ani odborári, ani analytici ministerstva financií, ktorí radi analyzujú len veľké čísla.

Inak ako dnes

Bolo by pritom naivné sporiť sa len v tom, či nejaké pracovné miesta vzniknú, či zaniknú. Odborári a vládni ekonómovia túto debatu majú radi, lebo nevytvorené pracovné miesta sa, pochopiteľne, spočítať nedajú. Nízkopríjmoví zamestnanci však na zvyšovanie minimálnej mzdy doplácajú preukázateľne aj inak. Či už vyšším počtom nezaplatených odpracovaných hodín, menším objemom školení, neochotou zamestnávateľov zvyšovať ich zručnosti. Ostávajú tak dlhodobo poberateľmi minimálnej mzdy.

Sociálne orientovaná vláda by preto k minimálnej mzde pristupovala úplne inak ako dnes. Uvažovala by o rôznych minimálnych mzdách pre odlišné regióny či sektory. Analyzovala by tvorbu nových pracovných miest a vývoj pridanej hodnoty v malých podnikoch, ktoré zamestnávajú tretinu zamestnancov Slovenska. Realita je bohužiaľ iná a aj renomovaní ekonómovia sú spokojní, ak sa minimálna mzda zvyšuje o hodnotu priemerného rastu produktivity práce. Lenže tak ako v mnohých iných oblastiach priemerné hodnoty sú pekným údajom, ale zlým návodom pre hospodárske politiky.

Sme, 14.2.2014