Stanovisko INESS k návrhu akčného plánu Globálnej stratégie znižovania škodlivých dopadov požívania alkoholu

INESS sa prednedávnom snažil presvedčiť ministertvo financií, že zvyšovanie daní na cigarety, zvlášť na nové typy konzumácie tabaku, by malo byť riadne podložené kalkuláciou priamych externalít. Nestalo sa tak, dane boli zvýšené bez ohľadu na to, či súvisiace zdravotnícke výdavky rastú alebo nie. Tentokrát je to však WHO, ktoré v návrhu akčného plánu zase hovorí nielen o zvyšovaní zdanenia výroby, či reklamy alkoholu, ale dokonca o globálnej dani z alkoholu, ktorú by WHO nie len vyberalo, ale následne v programoch rozdeľovalo. Výsledkom by tak bolo nielen vyššie zdanenie, ale aj strata dosahu a kontroly daňových poplatníkov. Svoje stanovisko k tomuto návrhu sme v rámci pripomienkového konania odoslali v spolupráci so združením think tankov EPICENTER a dúfame, že podobných názorov zaznie viac. Aby WHO nespravilo z alkoholu nový tabak s mottom  "alkohol je zlý vždy a v akomkoľvek množstve", ale ostalo pri súčasnom "alkohol škodí pri nadmernej a nerozumenej spotrebe.

Stanovisko INESS k návrhu akčného plánu Globálnej stratégie znižovania škodlivých dopadov požívania alkoholu

WHO

Zhrnutie

Je pravda, že výdavky štátov na osvetu, a prevenciu zďaleka nezodpovedajú zdrojom, ktoré zdaňovaním alkoholu získavajú. Je preto oprávnená požiadavka, aby štáty hľadali možnosti earmarkingu (viazania) týchto daní na daný účel a tak naplnili svoje záväzky a zároveň aspoň čiastočne zabezpečili kompenzáciu priamych externalít, ktoré škodlivá spotreba alkoholu vyvoláva. Z dôvodu nevyužívania existujúcich zdrojov považujeme požiadavku na zvyšovanie objemu zdrojov novými druhmi poplatkov či daní za neprimeranú. Z toho istého dôvodu nesúhlasíme s návrhom na diskusiu o globálnej alkoholovej dani. Globálna daň by navyše viedla k snahe zavádzať nadnárodnú harmonizovanú politiku boja proti alkoholu riadenú nevolenými expertmi. Takýto postup by postrádal štandardnú požiadavku demokratickej spoločnosti na politickú zodpovednosť za chybné konanie. Nedostatkom každej harmonizácie je ignorovanie regionálnych kultúrnych rozdielov, ktoré hrajú (v tomto prípade v spotrebe alkoholu) dôležitú úlohu. Existencia týchto rozdielov je aj dôvodom, prečo nesúhlasíme so zavádzaním percentuálnych poklesov spotreby alkoholu na človeka. Primárnym cieľom týchto politík by naďalej malo byť znižovanie nákladov nadmerného pitia alkoholu namiesto cieľovania celkovej spotreby  alkoholu na osobu.

Action Area 1 : Global target 1.2 Znižovanie spotreby alkoholu na osobu

Oproti Slovensku (9,7l na osobu) je spotreba alkoholu na osobu vo Francúzsku (11,7), t.j o 20 % vyššia. I napriek tomu je miera rizika smrti v parametri „Poruchy vyvolané spotrebou alkoholu“ vo Francúzsku nižšia. Takisto indikátor DALY (počet stratených rokov kvôli ochoreniu)  je o 34 % nižší vo Francúzsku ako na Slovensku. Z toho dôvodu si myslíme, že pokles absolútnej spotreby alkoholu na obyvateľa, tak ako je navrhovaný v global target 1.2, by nemal byť definovaný. Druhým dôvodom je skutočnosť, že nie je úlohou vlády zabrániť jednotlivcovi v sebadeštrukčnom konaní, ale zabezpečiť povedomie o nežiadúcich následkoch, prípadne zabezpečiť platbu za vyvolané externality. Každé správanie totiž prináša aj benefity, ktorých hodnotu experti ani politici nemôžu poznať, a teda výsledná cost-benefit analýza je možná len na úrovni jednotlivca.Tretím dôvodom sú ekonomické presahy neexcsesívnej spotreby alkoholu. 

Napr. V ČR došlo k nárastu počtu malých a stredných pivovarov o 263 % v období 2011 - 2019. Tieto sa stali súčasťou nového fenoménu, tzv. pivnej turistiky, ktorá zvyšuje podiel degustačného a znižuje podiel nadmerného pitia a prináša pozitívne benefity zvyšku turistického sektora v lokalite. Tento dramatický nárast počtu minipivovarov zároveň sprevádzal absolútny pokles v spotrebe alkoholu na osobu v ČR a to o 8 % za posledných 10 rokov. Implementácia radikálne prísnejších politík, ako ich popisuje iniciatíva SAFER, by viedla k ekonomickým stratám.

Z pohľadu verejného zdravia je naďalej dôležitá škodlivosť, nadmerné pitie, spotreba alkoholu mladých. Bolo by žiadúce, keby sa WHO v akčnom pláne sústredila špecificky na podporu členských štátov v týchto oblastiach, a tak by svojimi politikami tlačila členské štáty  k skutočnému a nie len proklamatívnemu napĺňaniu  Princípu 6 v stratégii: „ Jednotlivci a rodiny postihnuté škodlivou spotrebou alkoholu by mali mať prístup k dostupným a účinným preventívnym a opatrovateľským službám.
Hoci je všeobecne známe, že pravidelná návšteva, či konzultácia so všeobecným lekárom prispieva k znižovaniu nadmerného pitia, máloktorá vláda dedikuje dostatok prostriedkov zo zdaňovania alkoholu na tento účel. 

Action area 6: Zvyšovanie zdrojov na financovanie nákladov nadmernej spotreby alkoholu
 
Nový akčný plán vyzýva k mobilizácii prostriedkov na financovanie aktivít na zníženie dopadov škodlivej spotreby alkoholu. V tomto bode je možné len vysloviť súhlas s tým, že najmä vo vyspelých štátoch predstavujú výdavky na financovanie týchto aktivít zanedbateľnú položku v porovnaní s objemom zdrojov, ktorý zo zdaňovania alkoholu získavajú. V prípade Slovenska nie je možné ani dohľadať objem nákladov na Akčný plán pre problémy s alkoholom  a ako memento tejto situácie môžeme uviesť nasledujúci príklad. Vláda nenašla v rozpočte prostriedky na vydanie odbornej príručky pre pracovníkov pracujúcich v prevencii alkoholovej závislosti a preto sa snažila získať sponzoring v štátnej zdravotnej poisťovni. Tá odmietla príručku podporiť, preto nebola vydaná. To všetko v situácii, keď zdanenie alkoholu generuje ročne 285 mil. eur. Táto suma je však kľúčová pre hodnotenie nového akčného plánu WHO.
Ten uvažuje o nových spôsoboch zdanenia ako napríklad  „odvod zo ziskov v produkčnej štruktúre výroby alkoholu, zdaňovanie reklamy na alkohol, pokuty za nedodržiavanie regulácií spotreby alkoholu“. Takéto návrhy sú absolútne neprípustné, pretože neznamenajú nič iné ako zvyšovanie celkového zaťaženia. Verejná správa, resp. demokraticky zvolená politická reprezentácia, ktorá nedokáže earmarkovať ani desatinu súčasných výnosov zdanenia alkoholu na prevenciu, dáva jasne najavo „prioritu“, ktorú tieto aktivity v štruktúre jej výdavkov majú. A teda, nové dormy zdanenia sa v skutočnosti stávajú len politicky vhodným nástrojom na zvyšovanie miery prerozdeľovania a vplyvu vlády na život občanov.  

Akékoľvek dodatočné zdanenie alkoholu by však malo reflektovať základný ekonomický princíp, že pokiaľ to je možné, tak za vzniknutú škodu by mal platiť pôvodca tejto škody. Tak by skutočný náklad škody (nie fiktívny, ako napr. strata HDP), neplatili ostatní členovia spoločnosti, ale spotrebiteľ. Spotrebná daň toto do značnej miery robí a postihuje spotrebiteľov s nadmernou spotrebou viac, ako spotrebiteľov s umiernenou spotrebou. Z ekonomických analýz napríklad v prípade ČR  vyplýva, že výber dane z alkoholu, vína a piva pokrýva zdravotné výdavky na 26 hlavných diagnóz spojených so spotrebou alkoholu. Akékoľvek zvyšovanie zdanenia alkoholu by malo byť teda zdôvodnené  zvýšením priamych externalít, a preto vyzývame WHO, aby v návrhu akčného plánu požadovala od štátov vyčíslenie priamych zdravotných nákladov spojených so spotrebou alkoholu. Upozorňujeme, že zahrnutie nepriamych nákladov – absencia v práci a z toho vyplývajúca strata HDP či náklady súdnictva - je v rozpore s myšlienkou platby za externalitu. Absencia v práci je súkromný náklad spotrebiteľa - spoločnosti nevzniká náklad z titulu dobrovoľnej absencie práce.  Jedinec je jediným vlastníkom svojich výstupov, spoločnosti z jeho „nepráce“ preto nevzniká náklad. Súdnictvo si každý „predpláca“ paušálne z daní.  Rovnako sa do týchto nákladov nemôžu počítať náklady dopravných nehôd, ktoré sú už financované poistnými systémami.

Za najväčšie riziko návrhu akčného plánu však považujeme úvahu o globálnej dani z alkoholu. Po prvé, je veľmi nepravdepodobné, že krajiny by boli ochotné fiškálne neutrálne znížiť svoj výnos dane v prospech WHO a vo výsledku by tak WHO spôsobilo zvyšovanie daňového zaťaženia, na ktoré nemá mandát. Po druhé, tento návrh je v rozpore so skutočnosťou, že rôzne krajiny riešia rôzne problémy v súvislosti so škodlivou spotrebou alkoholu. Harmonizovaný prístup v zdanení by výrazne komplikoval potrebu rozdielneho prístupu.  WHO za chybné rozhodnutia vo výdavkoch nenesie politickú zodpovednosť, preto nie je vhodné, aby rozhodovala o využití výnosov z daní. 
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards