Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje viac ako len "sebestačnosť"

S novou vládou sa téma potravinovej sebestačnosti Slovenska opäť začala spomínať ako najdôležitejší cieľ agropolitiky, ktorý pomôže vyriešiť problémy v poľnohospodárstve a zabezpečí prežitie v krízových časoch. Je to však niečo, čo by sme mali sledovať, alebo ide skôr o formu potravinového nacionalizmu? Slovensko totiž s politikou sebestačnosti už skúsenosti má – a nepochádzajú len z čias socializmu. Žiaľ, tento úprimne mienený cieľ podporiť slovenskú produkciu v minulosti priniesol veľa negatívnych dôsledkov, no žiadne zázračné výsledky. Namiesto sebestačnosti by sa pozornosť mala preniesť na konkrétne reformy, ktoré pomôžu sektoru prosperovať.

V našej publikácii sme zhrnuli základné dôvody, prečo by sebestačnosť nemala figurovať ako cieľ agropolitiky:

• Pod zámienkou zvýšenia potravinovej sebestačnosti boli navrhnuté zákony, ktoré poškodzovali podnikateľské prostredie (ako napr. povinný podiel slovenských produktov v letákoch), či inak obmedzovali voľný pohyb tovarov v rámci spoločného trhu EÚ.
• Na Slovensko sa dovážajú hlavne produkty s vyššou pridanou hodnotou a naopak, vyvážajú produkty s nižšou pridanou hodnotou. Tento stav je výsledkom podpory produkcie biopalív, chýbajúcich spracovateľských kapacít a dopytu spotrebiteľov, nie chýbajúcej politiky sebestačnosti.
• Z 28 krajín EÚ (vrátane Spojeného kráľovstva) malo v roku 2018 kladnú obchodnú bilanciu v poľnohospodárskych produktoch len 11 krajín.
• Potravinová sebestačnosť neznamená potravinová bezpečnosť. Kvalitné, bezpečné a cenovo dostupné potraviny sa k spotrebiteľom dostanú skôr pomocou otvorených trhov, nie ich obmedzovaním.
• Aj bez sebestačnosti existujú na Slovensku príklady produktívnych firiem, ktoré vďaka špecializácii výroby tvoria pracovné miesta, prinášajú nové technológie a produkujú kvalitné potraviny. Snaha o sebestačnosť nie je zárukou ich dobrého fungovania.

Všetci si prajeme viac slovenských potravín, ktoré budú zdravé a cenovo dostupné. Chceme vidieť viac konkurencieschopných firiem, ktorých produktivita a dobré meno zaručujú kvalitu. Tento vysnívaný stav ale nie je podmienený sebestačnosťou. Sektor poľnohospodárstva a potravinárstva potrebuje konkrétne reformné záväzky, ktoré vytvoria priestor pre spoluprácu, nie izoláciu. 

Všetky argumenty k potravinovej sebestačnosti podrobne rozoberáme v našej publikácii. Môžete si ju stiahnuť zdarma tu.