Šarlatán kričí: chyťte šarlatána!

Nezvyknem reagovať na emotívne a útočné reakcie na moje texty. Väčšinou v nich totižto autori v tom lepšom prípade ventilujú svoje ideologické predsudky alebo v horšom svoje osobné animozity. Keď som si však prečítal text „Keď sa štúdií a štatistík zmocnia šarlatáni“ od Jakuba Dovčíka, musel som aspoň v tomto jednom prípade zmeniť svoj postoj. Nie preto, že by jeho text nebol emotívny a útočný. Ale preto, lebo sa oháňa sofistikovanými výrazmi a hľadaním pravdy, a potom spraví škôlkarskú chybu a pravdepodobne vedome zavádza.

Hlavná kritika mierila na moju interpretáciu veľkej zahraničnej štúdie skúmajúcej vplyv minimálnej mzdy. Dovčík má síce pravdu, že nejde v pravom slova zmysle o metaštúdiu, ale jej rozsah (skúma 69 iných štúdií) z nej robí významnú prehľadovú štúdiu. Vo svojom článku som napísal, že podľa autorov tejto štúdie „existuje jasná prevaha štúdií s negatívnym dopadom minimálnej mzdy“. Na to kritik zareagoval, že som odignoroval štatistickú signifikantnosť jednotlivých výskumov, ktorú autori popisujú v tabuľke.

A skutočne, keď sa v spomínanej tabuľke pozrieme na výskumy, ktoré majú signifikantnosť pod 5 %, tak sa dozvieme, že túto podmienku splní 46 % štúdií s negatívnym záverom.

Čo však kritik akosi zabudol dodať je, že aj podiel výskumov, ktoré odhalili pozitívny dopad minimálnej mzdy, taktiež klesne. A to výrazne z 21,1 % na 3,9 %. Z toho vyplýva, že podiel výskumov s negatívnym dopadom v skutočnosti pri signifikantnosti pod 5 % vzrastie na 84 % z pôvodných 78,9 %. Laicky povedané, ak nás zaujíma len výskum s dostatočnou signifikantnosťou, tak ešte oveľa viac výskumov tvrdí, že minimálna mzda škodí, než naopak.

Nanešťastie moju benevolentnú hypotézu, že kritik sa len zabudol pozrieť na pokles podielu štúdií s pozitívnym záverom, Dovčík vyvracia hneď v ďalších odstavcoch. Tu píše, že pri nízkopríjmových skupinách „našla až tretina štúdií pozitívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy a len tretina našla štatisticky významný negatívny efekt.“

Z tohto tvrdenia si neskúsený čitateľ odnesie, že pri nízkopríjmových zamestnancoch je v zásade rovnaký podiel výskumov s negatívnym a pozitívnym záverom. To je však otvorené zavádzanie. Dovčík totižto porovnal na jednej strane výskumy s negatívnym výsledkom so signifikantnosťou pod 5% a na druhej strane všetky, opakujem všetky (!) pozitívne výskumy. Teda vedome si do porovnania vybral to, čo sa mu hodilo, hoci mu muselo byť jasné, že porovnáva jablká s traktormi.

Akademická diskusia je zdravá a rád sa pustím do polemiky ku výsledkom konkrétnych výskumov. Jakub si však miesto toho vymyslel argumenty a veril, že to zakryje expresívnym slovníkom. Pevne veríme, že takéto analytické postupy sú len súkromným výstupom autora a na Sekcii výskumu, vývoja a inovácií na Úrade vlády SR sú považované za neprípustné.

Pôvodne vyšlo na SME.sk