Politické kanály alebo globálne inovácie?

Krajiny G7 sú blízko dohody o globálnej dani. Iniciatíva je nasmerovaná na veľké, nadnárodné, často digitálne spoločnosti. Tie robia to, čo každý - len na svetovej škále. Hľadajú spôsob ako dosahovať zisk a minimalizovať náklady. A medzi ich náklady patria aj dane a tie znižujú v daňových rajoch. Spomínaná dohoda má zapchať tieto pomyselné diery a prinútiť technologické spoločnosti platiť viac.

Celá táto iniciatíva je poháňaná predstavou, že zdanením technologických firiem získame niečo navyše. Niečo, čo by „nám“ uniklo v čiernej diere daňových rajov. Zdaňovanie sa v týchto predstavách stáva akousi hrou s kladným súčtom. Vďaka globálnej dani získame zdroje, ktoré by inak skončili „mimo nás“. To je však krátkozraký omyl.

Takéto zdaňovanie je prinajlepšom hrou s nulovým súčtom. Na jednej strane peniaze, ktoré budú musieť spoločnosti zaplatiť na daniach, nebudú môcť použiť na platy svojich zamestnancov alebo výplatu dividend svojim investorom. Aj keď mäsiar z Kysúc sa asi nezamestná v Google, môže si vďaka internetu pár klikmi nakúpiť podiely v tejto spoločnosti, stať sa jej akcionárom a bohatnúť spolu s globálnym kapitalizmom. A aj keď sa už nestane ani akcionárom, stále sa môže stať zákazníkom. A tu mu globálne dane tiež nepomôžu. Naopak, predražia mu možnosť dať vedieť ľudom v kysuckej kotline, že má v chladničke výborné stejky.

Okrem toho peniaze získané globálnymi daňami nám nespadnú len tak do lona. Ale pretečú kanálmi verejných rozpočtov, ktoré spravujú miestni politici alebo vzdialení úradníci. Jedno zdanené euro tak prejde nespočetnými potrubiami byrokratického marazmu a politického vplyvu, kým sa jeho časť dostane k „nám“.

V skutočnosti však takéto globálne zdaňovanie nemusí byť ani hrou s nulovým súčtom, ale hrou s negatívnym súčtom. Dôvodom je, že zdroje sa presunú z vizionárskych rúk riaditeľov Amazonu a Google, do rúk ministrov a premiérov pravidelne bojujúcich o znovuzvolenie. Na globálnej dani sa plánuje vybrať približne toľko zdrojov, koľko dávajú veľké, technologické spoločnosti na výskum a vývoj. A kde bude menej zdrojov, tam bude menej aktivity. Teda o niečo menej inovácií. Toto sú náklady, ktoré sa veľmi ťažko vyčísľujú. Ťažko vyčísliť niečo, čo neexistuje, lebo to nevzniklo.

Skúste sa ale zamyslieť, ako by vyzerala napríklad spoločnosť Google, keby od svojho vzniku musela platiť vyššie dane. Vzácnosť zdrojov nepustí a niektorí manažéri by na porade dostali stopku. Možno by to bol ten manažér, ktorý pred 17 rokmi dostal nápad založiť divíziu Google máp. Rozprávame sa tu o nápade za desiatky, možno stovky miliónov eur, ktorý vyžadoval, aby Google auto s kamerou obehalo celú planétu a na ktorom dnes v Google pracuje viac ako 7000 ľudí.

Dnes považujeme Google mapy za bezplatnú samozrejmosť, ktorá nám pri dovolenkách, pracovných cestách alebo v dopravných zápchach prináša nepredstaviteľné benefity. Lenže Google mapy sú presne tým typom inovácií, ktoré budú potenciálne skutočnými nákladmi vyššieho zdaňovania technologických firiem. Dnes sa nerozhoduje o len tom, či dokážeme niečo vydaniť z technologických firiem, ale či úplne náhodou nezabijeme kľúčovú inováciu našej budúcnosti.

Komentáre HN, 24.6.2021