Pôda ako nástroj politického boja

Poľnohospodárstvo sa na Slovensku v posledných rokoch, žiaľ, preslávilo viacerými škandálmi.

Titulky novín upozornili na boj o pôdu a podozrenia z masívnej korupcie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a v Slovenskom pozemkovom fonde.

Odhliadnuc od korupcie je pre začínajúcich farmárov stále ťažké dostať sa k pôde. Legislatívne sa to síce už zlepšilo, no technicky vládne stále chaos vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch. Situácia ohľadne pôdy sa občas môže zdať zúfalá, no v niektorých častiach sveta to farmári majú ešte zložitejšie.

Susedov z Ukrajiny v posledných rokoch netrápila len vojna, ale aj škodlivé zákony. Keď mi pred tromi rokmi ukrajinská analytička vysvetľovala, že u nich nie je možné kúpiť a predať poľnohospodársku pôdu, nerozumela som. Podobne ako v socialistickom Československu, prebehla aj tu kolektivizácia fariem. V roku 2001 sa štát rozhodol rozdeliť štátnu pôdu 7 miliónom obyvateľov ako kompenzáciu za odpracované roky. Malo to však háčik. Ukrajinská vláda stanovila na jeden rok dočasné moratórium na predaj pôdy, aby zabránila „zahraničným špekulantom“ skupovať ju.

Podľa hesla „nič nie je tak trvácne, ako dočasné vládne opatrenie“, je moratórium aj dvadsať rokov neskôr stále platné. Hoci sa ľudia stali vlastníkmi pôdy, nemohli s ňou voľne nakladať. Legálne bolo možné pôdu len prenajať, nie predať. Ako aj niektoré iné zákony, ktoré sú prijaté s dobrým úmyslom, spôsoboval aj tento mnohé nezamýšľané dôsledky. Seniori, ktorí sú na Ukrajine častokrát ohrození chudobou, tak síce vlastnia pozemky, no nemajú prístup k financiám a niektorým ani vyšší vek neumožňuje pracovať na poliach.

Keďže až 45 % týchto vlastníkov má nad 60 rokov, je to oprávnená námietka proti zákazu predaja. Ani iní vlastníci nemusia mať kapitál či know how na farmárčenie a radi by svoju pôdu predali. Výsledkom je, že mnohé polia ostali neobrobené alebo prenajaté za nízke ceny. Až úsilie neziskových organizácií a vlastníkov, ako je 80 ročný Viktor Tsytsyura, ktorí zákaz predaja pôdy dostali na Európsky súd pre ľudské práva, umožnili v roku 2020 zrušenie tohto nezmyselného obmedzenia. Zrušenie moratória však niektorým poslancom nebolo po vôli, keď v parlamente predložili vyše 4000 pozmeňovacích návrhov a naťahovali schvaľovací proces nového zákona.

Parlamentné obštrukcie nakoniec schválenie nezastavili, k júnu 2021 dôjde k definitívnemu zrušeniu zákazu predaja, hoci s obmedzeniami. Akýkoľvek kupca tak nebude môcť nadobudnúť viac ako 100 hektárov. Zámienkou boli opäť zahraniční špekulanti a navýšenie výmery je podmienené súhlasom v celonárodnom referende. Už dnes pritom prieskumy napovedajú, že až 80 % Ukrajincov nesúhlasí s odpredajom pôdy zahraničným kupcom. Prečo potom zvolávať referendum a nenechať voľbu na samotných vlastníkov?

Aj na Slovensku máme skúsenosti s obmedzovaním predaja pôdy. V roku 2014 prešiel zákon, ktorý okrem iného vyžadoval, aby vlastník mohol predať pôdu zahraničným subjektom len v prípade, že vedia preukázať aspoň 10 ročné pôsobenie na Slovensku. Súčasťou bolo aj povinné zverejnenie ponuky na úradnej tabuli obce a iné obmedzenia predávajúcich aj kupujúcich. Pod rúškom ochrany pred zahraničnými špekulantmi tak došlo k obmedzeniu všetkých. Až po štyroch rokoch Ústavný súd kontroverzné ustanovenia zrušil.

Ani nová vláda si však úplne nedala pokoj s plánmi obmedziť vlastnícke práva k pôde. Koncom roka 2020 sa novela zákona o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku dostala do pripomienkového konania, vznesených bolo viac ako 100 pripomienok. Návrh počíta opäť so stanovením predkupných práv a ďalším obmedzovaním vlastníkov, ktorí nemôžu svoje pozemky predať podľa vlastnej vôle. Práve rozhýbanie trhu s pôdou je pritom dôležitým predpokladom toho, aby sa dostala k tým, ktorí ju vedia ekonomicky najlepšie zhodnotiť. Už aj bez zákonných obmedzení je to náročné, keďže potrebujete rokovať často s desiatkami vlastníkov. Predpoklad, že sa tu budú hrnúť tisícky zahraničných investorov, nie je reálny.

Predaj navyše znamená súhlas oboch strán a hoci tu existoval zákon, ktorým sa štát snažil ochrániť pôdu, tak podozrenia z plytvania „národným bohatstvom“ vyvoláva skôr štátny pozemkový fond. Verme, že príp. zmena zákona nebude znamenať ďalší zdĺhavý boj o vlastnícke práva. Lebo hoci sa dívame na našich ukrajinských susedov z pozície bohatšej a vyspelejšej krajiny, nie sme od nich ďaleko geograficky a v niektorých otázkach ani politicky.

Agrobiznis, 4.3.2021