Nobelovku dostali za metódu, nie za výsledok

Udelenie tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu vyvolalo pozitívne ovácie u obhajcov zvyšovania minimálnej mzdy. Skutočne, jeden z troch laureátov, David Card, sa preslávil štúdiou, ktorá ovplyvnila politické a aj ekonomické vnímanie minimálnej mzdy.

Odmerať dopady zvýšenia minimálnej mzdy je komplexný problém. Porovnanie stavu zamestnanosti pred a po jej zvýšení nám moc nepovie. V ekonomike sa okrem zvýšenia minimálnej mzdy vždy stane aj množstvo ďalších vecí. Preto ekonómovia zvykli používať rôzne štatistické metódy na očistenie toho, “čo sa stalo” o “množstvo ďalších faktorov”, ktoré sa stali popri tom, ako napr. ekonomický cyklus alebo demografický vývoj.

Ekonómovia Card a Krueger spravili niečo iné. Napadlo ich radšej nájsť “kontrolnú skupinu” k tej „skúmanej“. Konkrétne vo svojej štúdii skúmali štát New Jersey, kde v roku 1992 zvýšili minimálnu mzdu a kontrolným štátom bola Pennsylvánia, kde sa nič nezvyšovalo. Card a Krueger predpokladali, že “množstvo ďalších faktorov” bude medzi týmito dvoma štátmi približne rovnaké a hlavný rozdiel bude len v tom, že v New Jersey zvýšili minimálnu mzdu. Následne už stačilo len porovnať vývoj v zamestnanosti medzi týmito dvoma štátmi a autori tak zistili, aký vplyv na nezamestnanosť mala minimálna mzda. Šikovné. Ale ako to býva, diabol je v detailoch.

Card a Krueger odhalili svojou metódou nečakaný výsledok: vyššia minimálna mzda zvýšila zamestnanosť. A tento výsledok bol okamžite vodou na mlyn všetkým fanúšikom minimálnej mzdy, ktorí tak získali plášť vedeckosti pre svoje tvrdenia. Nakoniec sa však ukázalo, že daná štúdia trpela viacerými vážnymi nedostatkami.

Zber údajov realizovali študenti telefonicky u zamestnávateľov a výsledná databáza obsahovala rôzne štatistické anomálie. Taktiež autori neskúmali vplyv minimálnej mzdy na odpracované hodiny ale na počet zamestnancov, čo nie je zďaleka to isté. A nebrali do úvahy, ako sa zmenili nefinančné benefity zamestnancov – či ich poklesom nekompenzovali zamestnávatelia nárast minimálnej mzdy. Navyše autori sa sústredili len na siete väčších reštaurácií a ignorovali menšie, rodinné podniky. Nehovoriac o tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy bolo ohlasované a plánované už minimálne rok dopredu, a teda podnikatelia nemuseli čakať so svojou reakciou na to, keď zvýšenie vstúpi do platnosti.

Jednoducho, veľkosť ohlasu, ktorý štúdia priniesla, bol priamo úmerný nedostatkom, ktoré obsahovala. Neskôr vznikli opravné štúdie daného miesta a času, ktoré využívali lepšie administratívne dáta, alebo spravili „zrkadlovú“ štúdiu, keď aj v Pennsylvánii vrástla minimálna mzda. Tieto odhalili štandardné závery o negatívnych dopadoch mzdových regulácií.

Na druhej strane je potrebné priznať, že neskôr sa objavilo mnoho ďalších, podobných štúdií a niektoré z nich prišli znova k neštandardným záverom, že minimálna mzda neškodí, naopak pomáha zamestnať viac ľudí. Dôležité je však dať tieto štúdie do širšieho kontextu. O také niečo sa pokúšajú rôzne meta-štúdie, ktoré zbierajú jednotlivé štúdie a kombinujú ich závery. Najnovšia takáto štúdia pochádza z pera autorov Neumarka a Shirleyho z tohto roku 2021. Jej závery najlepšie čitateľ vstrebá, keď si ju otvorí na strane 38 a pozrie sa na obrázok, ktorý prezentuje súbor všetkých štúdií zoradený podľa odhalených dopadov. Každému musí byť hneď jasné, kde je konsenzus.

Slovné zhrnutie samotných autorov hovorí, že v odbornej literatúre existuje jasná prevaha negatívnych dopadov minimálnej mzdy a tieto dôkazy sú ešte silnejšie v prípade mladých a menej vzdelaných ľudí. Navyše keď sa štúdia explicitne zameriava na zamestnancov potenciálne zasiahnutých minimálnou mzdou, tak sú negatívne dopady na zamestnanosť výraznejšie s výnimkou odvetví s nízkymi mzdami, kde sú závery menej naklonené na negatívnu stranu.

Napriek tomuto všetkému tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu nebola udelená za výsledok, ale za metódu. Hlavným prínosom vyznamenaných ekonómov nebolo to, že by dokázali, že zvyšovanie minimálnej mzdy neškodí. Lebo to ani nedokázali. Ich hlavným prínosom bolo to, že priniesli nový spôsob, ako nachádzať kauzálne vlákna v hustej sieti korelácií.

Mimochodom, pôvodný spoluautor Carda, Krueger, ktorý sa nanešťastie nedožil ocenenia svojho výskumu, pri otázke na populárny návrh v USA zvýšiť federálnu minimálnu mzdu o 100 % reagoval, že „hodinová minimálna mzda 15 dolárov by nás hodila do neprebádaných vôd a riskovali by sme nežiadané a nezamýšľané dopady.“ V USA sa zvyšovala federálna minimálna mzda naposledy v roku 2009. Na Slovensku odvtedy vzrástla minimálna mzda o 110 %. Teda my už v neprebádaných vodách sme a na vlastné oči vidíme v zaostávajúcich regiónoch nežiadané a nezamýšľané dopady nezodpovedného zvyšovania minimálnej mzdy.

Denník N, 17.10.2021