INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Podľa Jána Dingu z INESS vláda síce šetrenie vo výdavkoch avizovala, reálne však zatiaľ ku škrtom nedochádza, resp. neboli zverejnené. Ako uviedol pre denník Pravda dňa 26.9. 2012, neochotu vlády hľadať úsporu vo výdavkoch dobre ilustruje fakt, že na príjmovej strane už schválila opatrenia, ktoré majú do štátnej kasy priniesť v budúcom roku viac ako miliardu eur, výdavkovej strany rozpočtu sa ale prakticky nedotkla. Je to zlé gesto pre všetkých daňových poplatníkov, ktorí konsolidáciu zaplatia.

INESS zverejnil novú štúdiu s názvom Ako znižovať výdavky v oblasti štátnej sociálnej podpory.

Koncom roku 2008 vyhrala v Litve voľby stredopravá koalícia, v ktorej dve zo štyroch strán sľubovali voličom zníženie daňového bremena. Prudký prepad ekonomiky a následný zvyšujúci sa deficit verejných financií prinútil vládu prijať rýchle konsolidačné opatrenia. Tieto sa aj napriek predvolebným sľubom uberali cestou zvyšovania daní.

Radovana Ďuranu z INESS kritizoval nedostatočné šetrenie vlády v štúdiu TA3 dňa 9.10. 2012.

Dňa 5.10. 2012 vyšiel Jánovi Dingovi z INESS autorský článok na spravodajskom portáli Finweb na tému konsolidácia verejných financií.

Podľa Radovana Ďuranu z INESS existuje aj priestor na racionalizáciu štátom financovanej vzdelávacej siete, chýbajú však motivácie na jej uskutočnenie. Ako uviedol pre Trend dňa 26.9. 2012, školský systém treba viac liberalizovať, vypovedať nezmyselné záväzky o podiele vzdelanej populácie a pri niektorých odboroch prehodnotiť aj dĺžku štúdia. Štát financuje šesťročný pobyt na škole, pričom mnohé humanitné odbory by dokázali poskytnúť patričné vzdelanie študentom bez vedeckých ambícií za podstatne kratší čas.

Od nástupu krízy je verejnosť čoraz viac konfrontovaná s ukazovateľmi, ktoré sa týkajú vývoja ekonomiky. Keďže sa jedná o krízu dlhovú, najčastejšie počúvame o vývoji verejných financií, deficite a štátnom dlhu. Práve posledný menovaný si zaslúži väčšiu pozornosť. Kvôli nezvládnutým štátnym dlhom sa totiž zriaďoval euroval, kvôli štátnym dlhom ECB nakupuje dlhopisy pochybnej hodnoty krajín eurozóny, a kvôli dlhom tiež plánuje EÚ čoraz viac zasahovať do suverenity členských krajín.

Podľa Radovana Ďuranu z INESS je 233 miliónov, ktoré vláda musí dodatočne získať, minimum v porovnaní s objemom financií zo zvyšovania daní. Ako povedal pre Slovenský rozhlas dňa 27.9. 2012, osobne by som bol prekvapený, keby minister financií, ktorý predložil návrhy na zvýšenie daní o 1,7 miliardy eur, a chystal sa tak významne zasiahnuť do hospodárenia firiem, keby na túto situáciu reagoval slovami, že to je ešte málo, ešte zvýšime dane o ďalších 230 miliónov. Doteraz neboli prezentované zásadné opatrenia na strane výdavkov.

Martin Vlachynský z INESS diskutoval dňa 25.9. 2012 v relácii Z prvej ruky Slovenského rozhlasu s Ivanom Pešoutom z Ministerstva Hospodárstva a Martinom Hoštákom z Republikovej únie zamestnávateľov o investičných stimuloch.

Každé minuté euro má svoje alternatívne náklady, a z tohto pohľadu je jedno, či štadión bude zaplatený v jednom roku, alebo v desiatich. Vždy budú v zozname alternatívne návrhy využitia zdrojov, vysvetľoval pre denník SME dňa 24.9. 2012 Radovan Ďurana z INESS.