INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Náš analytik Radovan Ďurana v rozhovore s Lenkou Dale vysvetľuje prečo si nemôžeme dovoliť 13. dôchodok a čo by sa pri obrovskom deficite štátu mali ľudia pýtať: Komu zoberiete, kto to zaplatí?

Zásadný problém predstaveného balíčka je, že obsahuje úsporné opatrenia na strane výdavkov len v objeme necelých 4 mld. eur (na úrovni roka 2026). Z balíčka teda ani nie je možné vystavať celú 6 mld. eur konsolidáciu na strane výdavkov.

Keď pred 7 rokmi vznikol Útvar hodnoty za peniaze, v odbornej verejnosti vypuklo nadšenie. Nezdieľal som ho až tak srdečne. Voči technokratickému prístupu k životu som opatrný. Jednotlivci sú ním väčšinou redukovaní na tvorcov HDP v lepšom prípade, platcov daní v tom horšom.

Medzi poslaneckými návrhmi pribudol nový návrh poslanca Igora Matoviča, v ktorom navrhuje zníženie daňového zaťaženia matiek, mladých ľudí a trvalé zavedenie zvýšeného daňového bonusu.

Každé ôsme euro, ktoré štát minie v budúcom roku, si musí požičať. Takto zlé hospodárenie zažilo Slovensko naposledy v roku 2010. V čase dvojcifernej inflácie, konkrétne extrémne vysokých cien energií, to nie je až také prekvapujúce.

Vláda plánuje použiť jednu miliardu eur na navýšenie platov verejných zamestnancov. Počas najbližších dvoch rokov vzrastú ich mzdy o 21,2 %. To je v zásade suma, ktorá pokrýva očakávanú infláciu na tento a budúci rok. Vláda tento krok oznamovala na pompéznej tlačovke ako výbornú správu, ale zabudla oznámiť dva veľké problémy: „Čo zamestnanci v ostatných odvetviach?“ a „Čo na to verejné financie?“.

Súčasné balíčkové turbulencie priniesli tvrdenie ministra financií o nemožnosti zostaviť rozpočet verejných financií bez vyšších a nových daní. Takéto tvrdenie považujeme za mýtus, ktorý financmajstri oprašujú pomerne často. Zamieňajú si pritom slovíčko „nedá sa“ so slovíčkom „nechceme“.

Aktuálny sociálny balíček za viac ako miliardu definitívne potvrdil, že táto vláda ide vo verejných financiách kamikadze systém.

Slovenská vláda poslala Európskej komisii dokument Program Stability, v ktorom na budúci rok plánuje pokračovať vo vysokých výdavkoch a s rovnakým štrukturálnym saldom ako v tomto roku. To znamená, že aj v roku 2022, v ktorom nie je dôvod predpokladať masívne dopady pandemických opatrení, bude štát hospodáriť so schodkom 5,5 %.

O štátnych hmotných rezervách sme počuli najmä vďaka Kajetánovi Kičurovi. Toto meno bude ešte nejakú dobu spojené s netransparentným a nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami počas koronakrízy. Štátne hmotné rezervy však existovali pred Kičurom a budú aj po ňom.