Na digitálnom poli vypukol súboj titanov. O čo v ňom vlastne komu ide?

V čase pandémie sa svetom šíria mnohé „zaručené“ informácie, rady a nápady. Často sa odvolávajú na sedliacky rozum. Ten však funguje len v sedliackych situáciách. A tak hoci roztok chlóru vydezinfikuje váš stôl, z napadnutého hrdla vírus neodstráni. Hoci sa vírus prenáša na kvapkách vody, pohárom minerálky ho nespláchnete.

Koronavírus zasiahol svet nepripravený. Chýba zdravotnícky materiál, respirátory a rúška sa v obchodoch vypredali ako teplé rožky pred sviatkom. V tejto hrozivej situácii ešte aj ich ceny pohoršujúco vystrelili do nebeských výšin. Hoci mnohí krútia hlavou nad toľkým „hyenizmom“, vysoké ceny by nás nemali prekvapovať.

Každé leto má svoje módne trendy. A každé voľby majú trendy programové. Tento rok je mojim favoritom dotované nájomné bývanie. Nemať ho v programe je ako mať ponožky v sandáloch  - môžete to spraviť, ale ostatní na vás pozerajú divne.

Pod umením si mnohí z nás predstavia divadlá, ktoré fungujú práve vďaka štátnym dotáciám. Ako by fungovalo umenie, závislé čisto od jeho spotrebiteľov a teda platiacich zákazníkov?

Byť ekonomickým analytikom nie je príliš vzrušujúce. Ako deti sme skôr snívali o povolaní pilota vrtuľníka, námorníka či detektíva. No toto povolanie má aj svetlé stránky. Nemusíme sledovať preferencie svojej strany, verejnú mienku, ani rebríčky popularity. Vďaka tomu môžem rovno v nadpise pochváliť niečo, pred čím dnes aj najpravicovejší politici z pravicových cudne sklopia oči. Pochválim privatizáciu.

S nemalým prekvapením som si prečítal, že vláda koketuje s myšlienkou na šrotovné. Toto bizarné ekonomické opatrenie sme tu naposledy mali v časoch hlbokej ekonomickej krízy v roku 2009. Dnes sa o ňom bavíme vo vrcholiacom boome.

Socialisticky spravované komunity sa zvyčajne časom rozpadajú. Aj keď tie, ktoré inšpirovalo náboženstvo, pretrvávajú dlhšie než tie sekulárne.

 Počuli ste už pojem „vrtuľníkoví rodičia“? Sú to prehnane starostliví rodičia, ktorí ako vrtuľníky krúžia v každej situácii okolo svojich potomkov, neustále ich korigujú a komandujú. Výsledkom sú rozmaznané ufňukané deti, neschopné samostatného konania a rozhodovania.

Máločo vzrušuje (mikro)ekonómov viac ako debata o majákoch. Tie boli dlho obľúbeným príkladom verejného statku, ktorý musí poskytovať štát.