INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Pred časom sme publikovali komentár a video o tom, ako prísnejšie „flotilové“ emisie oxidu uhličitého na automobily predávané v EÚ od roku 2021 zdražia a preriedia ponuku automobilov v EÚ.

V polovici októbra sa v Bruseli rozhoduje, o koľko sa znížia emisie do roku 2030 oproti roku 1990. V súťaži o najväčšieho milovníka planéty nechce byť nikto pozadu. A tak keď šéfkomisárka von der Leyen navrhla 55% redukciu miesto pôvodnej 40%, europarlament sa nedal zahanbiť a navrhol rovno 60% zníženie.

Lada, Suzuki Jimny, Peugeot 508 GT, väčšina amerických automobiliek, možno onedlho komplet Mitsubishi... Ponuka značiek a ponuka spaľovacích motorov sa v Európe postupne zužuje. Najčastejšou príčinou sú rýchlo sa sprísňujúce emisné pravidlá. Najmä pre automobilky, ktoré nemajú EÚ ako primárny trh, prestáva dávať zmysel ponúkať tu automobily nespĺňajúce normy. A bude to ešte tvrdšie.

Jedným z pilierov plánu obnovy je vybudovanie „zelenej ekonomiky“.  Je to podobne opočúvaný termín ako „znalostná ekonomika“, či „priemysel 4.0“. Na rozdiel od nich ale nie je významovo prázdny ako tekvica na konci októbra. Bohužiaľ to, ako „zelenú ekonomiku“ prezentujú politici (nielen slovenskí) a následne mnohí novinári, je presným opakom jej obsahu.

Počuli ste o ytriu, europiu či terbiu? Ide o prvky z tej časti periodickej tabuľky, kam koráb poznania stredoškolskej chémie nezablúdil. Spolu 17 chemických prvkov tvorí skupinu s názvom „vzácne zeminy“ (rare earth elements). Hoci ich verejnosť nepozná, prichádza s nimi do denného styku. Majú uplatnenie v batériách, elektromotoroch, ako katalyzátory chemických procesov či vo veterných turbínach. Asi tušíte, že ich význam vo svetovej ekonomike narástol najmä v posledných dvoch-troch dekádach.

Minulý rok vláda pripravila a schválila nový zákon o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy. Vytvorila tak kvázi-feudálny systém, v ktorom je občanom výrazne znemožnené nakladať so svojou pôdou podľa vlastného uváženia. Akékoľvek prevody pôdy musia dostať bumážku od miestneho úradníka. Čo keby ste chceli predať rodnú hrudu Hunom na krivonohých poníkoch?

Po tom, ako prudké nafúknutie obnoviteľných zdrojov energie uvrhlo európsky energetický sektor do slepej uličky (a prispelo k nárastu emisií CO2 v najväčšej európskej ekonomike), pripravuje EÚ ďalšie kladivo na ekonomiku. Takzvanú cirkulárnu ekonomiku.

Austrálsky senát schválil 17. júla Clean Energy Legislation (zrušenie uhlíkovej dane) Bill 2013, čím sa Austrália stala prvou krajinou, ktorá zruší niektorú z hlavných iniciatív v oblasti klimatických zmien.

Termín transformácia ekonomiky sa väčšinou spája s procesom privatizácie v 90.rokoch. Vytváranie slovenskej kapitálovej vrstvy z pochopiteľných dôvodov v sebe nesie trpkú príchuť pištole zastrčenej za gumu teplákov.

Ukrajinská kríza do médií po krátkom čase vrátila tému surovín a ich vyčerpateľnosti. Autori analýz väčšinou postupujú podľa metodickej schémy, ktorú v 19. storočí zaviedol už Stanley Jevons svojim dielom The Coal Question. Teda pozrieť sa na súčasné zásoby surovín a ich spotrebu, ktorej sa prisúdi určitá dynamika (väčšinou rast). Nie prekvapujúco potom príde záver, že suroviny ako ropa či plyn sa minú v priebehu najbližších desaťročí, ak nie rokov.