INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

O tom, čo by mal štát robiť a čo nerobiť, sa viedlo nespočetné množstvo diskusií. Zjednodušene môžeme diskutujúcich rozdeliť na dva tábory – tí, čo chcú od štátu viac „pomoci“, a tí, čo chcú hlavne pokoj. Kam by ste zaradili farmárov?

Zdá sa, že v posledné mesiace zmizli ľudia. Chýbajú zdravotné sestry, šoféri aj pracovníci v poľnohospodárstve. Nedošlo však k žiadnym zásadným poklesom populácie, naopak, počet ľudí na planéte prednedávnom prekročil hranicu 8 miliárd. Tak prečo v mnohých krajinách chýbajú pracovné sily?

Ľudia toho už dokázali veľa. Nasýtiť miliardy hladných krkov, naťahať stovky tisíc rúr s vodou a plynom naprieč krajinou, rozsvietiť domovy... No a každý vynález časom so sebou nesie potrebu zlepšenia. Občas síce každého z nás prepadne ego a namiesto hľadania zlepšení sme presvedčení, že lepšie to už nejde a postupy starých otcov treba za každú cenu zachovať. Najsladšie ovocie však prináša zvedavosť a tvrdohlavé skúmanie toho, ako robiť veci inak a lepšie.

Farmárske protesty patria k poľnohospodárstvu ako ranné vstávanie. Prvou iskrou bývajú zvyčajne politické zmeny, ktoré menia prístup k pôde, zdrojom alebo dotáciám. Až s odstupom času sa ukáže, ktoré zmeny viedli k reforme = zlepšeniu, a ktoré ku katastrofe. Rozhodne je však tých katastrof menej, ako sa občas v protestoch vykresľuje.

História sa opakuje. Ani rok 2022, žiaľ, nie je výnimkou. Pandémia a následná vojna vzbudili strach o dostatok potravín, ktorý politici po celom svete premenili na staronové riešenia. Čo ľudia neradi počujú je, že mnohé opatrenia nielenže potravinovú bezpečnosť neriešia, ale ju môžu ešte zhoršiť.

30 % - 50 % z jedálnička Európanov tvoria tzv. ultra-spracované potraviny. Napríklad párky, či chlieb. Podiel bežne priemyselne spracovaných potravín (mlieko) je ešte vyšší. Napriek tomu, že bežné potraviny denne vidíme na našich stoloch a v chladničkách, ich cesta tam mnohým jasná nie je.

Ku koncu roka rada bilancujem. Hoci počas roka zažívam viacero „reštartov“, práve ku koncu roka nachádzam čas na dlhšiu reflexiu toho, čo uplynulý rok dal a čo vzal. Aj v poľnohospodárstve rozhodne je na čo spomínať.

Štát nalieva peniaze, ale nepozerá na výsledky – to je častá výčitka ekonómov pri hodnotení verejných politík. Kritici hovoria, že ekonómovia zas nazerajú na všetko len cez peniaze a nevšímajú si iné prínosy verejných politík. Pri verejných zdrojoch je ale efektívnosť kľúčová aj z morálneho hľadiska.

Politici sa v ostatných rokoch predháňali v tom, kto má úprimnejší citový vzťah k pôde. Ochrana národného pôdneho bohatstva sa stala dogmou, pričom vôbec nezáleží na tom, aký obsah sa za týmito slovami skrýva.

Človek ako spoločenský tvor sa rád identifikuje so skupinou. Začína to už na základnej škole, keď sa Áčka cíti lepšia ako Béčka alebo naopak. Čo v zaslepení skupinovej empatie nevidíme je, že v každej skupine sa nájdu rôzne typy ľudí, s rôznym nadaním a zápalom pre konkrétne úlohy.