V dávnych časoch pred covidom sa na Slovensku intenzívne riešila téma prerozdeľovania vytvorenej hodnoty ekonomikou, v skratke HDP. Niektorým ľuďom sa nepozdával podiel, ktorý ide na mzdy zamestnancov. A obviňovali z toho zamestnávateľov. Táto téma momentálne utíchla, ale mali by sme si ju aspoň na chvíľu pripomenúť. Dôvodom sú nové štatistiky.

Aby sa na náš stôl dostal chlieb, tričko, alebo napríklad najnovší mobilný telefón, musia sa skoordinovať tisíce, niekedy až milióny ľudí. Výrobcovia banských vozíkov, ťažiari medi, šoféri kamiónov, dizajnéri elektronických obvodov, programátori eshopov, pumpári predávajúci benzín kuriérom vezúcim náš tovar.

Ešte pred pár mesiacmi boli akcie reťazca herných obchodov GameStop typickou obeťou pandémie. Biznis model s kamennými obchodmi trpel už pred ňou, ale zavretie služieb ich poslalo ku dnu. V januári 2021 sa v priebehu pár dní stali najviac obchodovanými akciami na svete.

Keď začiatkom marca prichádzala prvá (stále jediná?) vlna pandémie, v nejednom rozhovore s virológmi či epidemiológmi zaznela výčitka smerom ku globalizácii. Vraj dnes sa ľudia veľmi premiestňujú a potom sa premiestňujú aj vírusy.

S miernym prekvapením a výkrikom „Aj ty, Brutus?“ som si v nemenovanom biznis magazíne prečítal komentár o potrebe vybudovať „nový“ kapitalizmus. Taký, ktorý nehľadí len na zisky, ale aj na človeka, planétu a huňaté mačiatka.

Mzda je matkou všetkých ekonomických tém na Slovensku. Aspoň odkedy padla železná opona a Slováci sa mohli ísť pozrieť na život do Rakúska či Nemecka.

V minulosti vďaka tejto téme vyhralo voľby množstvo politikov a dnes sa na nej získavajú lajky na sociálnych sieťach. Všetci hrajú na emotívnu strunu krivdy.

Venezuela je pro slovenskú ekonomiku prakticky bezvýznamná a ani slovenskí turisti sa do nej nikdy moc nehrnuli. Môže prevládať pocit, že popri vlastných problémoch môžeme na Venezuelu pozerať len ako na vzdialenú exotickú bizarnosť.

Nedávno v spoločnosti zarezonoval problém príjmovej nerovnosti, vyvolanom každoročným reportom OXFAM, o stave svetového bohatstva a jeho rozdelení. Hlavný odkaz, ktorý si každý zapamätal je ten, že 26 najbohatších ľudí vlastní polovicu svetového bohatstva.

Oddávna sa spoločnosťou šíri mýtus o podnikaní ako o neserióznej aktivite, kde človek využíva, respektíve zneužíva prácu druhých a myslí iba na svoje vlastné vrecká. Podľa Eurobarometra s týmto tvrdením súhlasí aj dnes viac ako 50 % respondentov. Rovnako predstava obchodníka ako zbytočného sprostredkovateľa medzi výrobou produktu a zákazníkom.

Väčšina obyvateľstva vo Venezuele sa prepadla do chudoby, ľudia trpia podvýživou, zdravotný systém je na hranici kolapsu. Priemysel v krajine postupne zaniká, vrátane rozpadu kľúčového ropného priemyslu. Ako sa ale krajina do tejto situácie dostala? Niekto by povedal „lebo socializmus“ a tým by to mohlo skončiť. Pozrime sa ale hlbšie, než len na ideologické heslo.