Keď začiatkom marca prichádzala prvá (stále jediná?) vlna pandémie, v nejednom rozhovore s virológmi či epidemiológmi zaznela výčitka smerom ku globalizácii. Vraj dnes sa ľudia veľmi premiestňujú a potom sa premiestňujú aj vírusy.

S miernym prekvapením a výkrikom „Aj ty, Brutus?“ som si v nemenovanom biznis magazíne prečítal komentár o potrebe vybudovať „nový“ kapitalizmus. Taký, ktorý nehľadí len na zisky, ale aj na človeka, planétu a huňaté mačiatka.

Mzda je matkou všetkých ekonomických tém na Slovensku. Aspoň odkedy padla železná opona a Slováci sa mohli ísť pozrieť na život do Rakúska či Nemecka.

V minulosti vďaka tejto téme vyhralo voľby množstvo politikov a dnes sa na nej získavajú lajky na sociálnych sieťach. Všetci hrajú na emotívnu strunu krivdy.

Venezuela je pro slovenskú ekonomiku prakticky bezvýznamná a ani slovenskí turisti sa do nej nikdy moc nehrnuli. Môže prevládať pocit, že popri vlastných problémoch môžeme na Venezuelu pozerať len ako na vzdialenú exotickú bizarnosť.

Nedávno v spoločnosti zarezonoval problém príjmovej nerovnosti, vyvolanom každoročným reportom OXFAM, o stave svetového bohatstva a jeho rozdelení. Hlavný odkaz, ktorý si každý zapamätal je ten, že 26 najbohatších ľudí vlastní polovicu svetového bohatstva.

Oddávna sa spoločnosťou šíri mýtus o podnikaní ako o neserióznej aktivite, kde človek využíva, respektíve zneužíva prácu druhých a myslí iba na svoje vlastné vrecká. Podľa Eurobarometra s týmto tvrdením súhlasí aj dnes viac ako 50 % respondentov. Rovnako predstava obchodníka ako zbytočného sprostredkovateľa medzi výrobou produktu a zákazníkom.

Väčšina obyvateľstva vo Venezuele sa prepadla do chudoby, ľudia trpia podvýživou, zdravotný systém je na hranici kolapsu. Priemysel v krajine postupne zaniká, vrátane rozpadu kľúčového ropného priemyslu. Ako sa ale krajina do tejto situácie dostala? Niekto by povedal „lebo socializmus“ a tým by to mohlo skončiť. Pozrime sa ale hlbšie, než len na ideologické heslo.

Západný svet sa zišiel, aby si poplakal nad novou štúdiou organizácie Oxfam. Podľa ich výpočtov vlastní 26 miliardárov toľko, čo chudobnejšia polovica obyvateľov Zeme.

Ôsmy ročník Seminára rakúskej ekonómie organizoval INESS už tradične v priestoroch kaštieľa Mojmírovce, v termíne od 15. do 18. marca 2018. Stretlo sa tu 29 študentov z rôznych univerzít a miest z celého Slovenska či z Česka.

Medzi ľuďmi je rozšírená predstava, že to, čo ekonomike chýba, je spotreba. Spotreba má byť to, čo rozhýbe zaseknuté kolesá hospodárskeho rastu a prosperity. Ľudia budú viac míňať, podnikatelia viac zarobia a zamestnajú viac ľudí a tí budú znova ešte viac míňať a tak ďalej. To čo nám chýba je spotrebná iskra, ktorá zažne požiar ekonomického rastu.