INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Slovensko má tú „česť“ mať na svojom území jednu zo štyroch jadrových elektrární, ktoré museli byť vo svete natrvalo vyradené kvôli nehode a v ktorej sa v rozpätí necelých 14 mesiacov odohrali hneď dve nehody z desiatky najvážnejších jadrových nehôd histórie (podľa INES stupnice). Napriek tomu tu jadrová energetika nikdy nenarazila na vážnejší odpor verejnosti, na rozdiel od viacerých západných štátov.

Balík štyroch miliónov eur na „podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach“ sa rozobral za jediný deň.

V rámci šetrenia na úrade vlády asi prepustili administratívnych pracovníkov, takže na poštu musí chodiť sám premiér s ministrom. No vďaka tomu téma plynových vratiek asi neunikla skutočne nikomu. Paradoxné je, že hoci sa jedná o opatrenie zo „sociálneho balíčka“, ide o podobne nesociálne opatrenie ako plošné „vlaky zadarmo“.

Kým vyššie dane bolia hneď, do ceny produktov sa dá schovať všeličo. Napríklad do koncových cien elektriny.  

 Rok 2014 bol pre automobilku Volkswagen najúspešnejší v jej 78-ročnej histórii. Spoločnosť predala 10,14 milióna vozidiel po celom svete a vykázala rekordný zisk 10,85 miliardy eur. Dnes na finančných trhoch prebiehajú stávky, či firma do piatich rokov zbankrotuje. Príbeh o podvádzaní pri emisných testoch si priam žiada hollywoodsky scenár.

Postupná deregulácia cien energií je súčasťou európskej liberalizácie energetiky a mala by byť jedným z cieľov všetkých národných energetických politík. Na Slovensku sme skôr svedkami opaku, po deregulácii cien pre podniky prišlo po zmene vlády v roku 2013 k opätovnému zavedeniu regulovaných cien pre malé a stredné podniky (definované objemom ročného odberu plynu/elektriny).

Na písanie o negatívnych dopadoch podpory obnoviteľných zdrojov energie som využil nejeden elektrón. Prakticky výhradne sa však jednalo o poukazovanie na ich mimoriadnu finančnú náročnosť (hradenú z peňazí nás všetkých), prípadne o neefektívnosť ich využitia z pohľadu znižovania emisií. Teraz do kritiky pribudne aj ďalší faktor – ekológia.

INESS opäť prispel ku verejným konzultáciám, tentokrát k návrhu dizajnu energetického trhu v EÚ. Našim základným odporúčaním je umožniť cenovým signálom identifikovať silné a slabé miesta na energetickom trhu a podnecovať inovácie.

V médiách každú chvíľu zachytíme informáciu o tom, ako nemecké solárne a veterné elektrárne vyrobili rekordné množstvo elektriny. Pred pár dňami to bolo 78 %.

Na pozvanie organizátora, spoločnosti Slovenské elektrárne, bol v pondelok 27.júla 2015 jedným z prenášajúcich na Letnej škole energetiky aj analytik INESS Martin Vlachynský. V prednáške a následnej diskusii so študentami prebral vývoj a súčasnosť ekonomického nazerania na fenomén prírocných zdrojov.