INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Vo štvrtok 9. septembra sa v priestoroch hotela Radisson Blu Carlton uskutočnila expertná medzinárodná konferencia Priemysel na odchode?, ktorú organizoval inštitút INESS v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy a pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

Náklady na znižovanie emisií za posledné dve dekády v EÚ boli citeľné. Len na Slovensku ročne zaplatíme stovky miliónov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ďalšie milióny idú na zatepľovacie a kotlíkové dotácie, či na rozvoj elektromobility. Nemalá časť nákladov je ukrytá vo vyšších cenách tovarov, pretože výrobcovia musia nakupovať emisné povolenky (tých sa v EÚ predalo už za 57 miliárd eur), či vyvíjať čoraz zložitejšie motory.

Analytik INESS poskytol odpovede na otázky denníka SME ohľadom rastúcich cien elektrickej energie. Tu si ich môžete prečítať v plnom znení:

Diskusie o trhoch sa aktuálne podobajú na modifikovanú riekanku: „Rastie, rastie, čo má cenu, všetko rastie.“ O stavebných materiáloch či čipoch sa napísalo veľa, pozrime sa na elektrinu.

Cena je najdôležitejším nástrojom trhovej ekonomiky. Je to semafor, ktorý zdrojom ukazuje kam tiecť, aby z čo najmenšieho množstva vstupov vznikli čo najhodnotnejšie výstupy. Cena je dynamická veličina, neustále sa mení, pretože sa neustále menia externé okolnosti, ale aj preferencie zákazníkov. Cena jedného statku nie je osamotená veličina, ale môže existovať len v závislosti od cien všetkých ostatných statkov na svete. Cenu ceruzky ovplyvňuje aj cena dreva, či grafitu, tie závisia zase od cien motorových píl, benzínu, či miezd brazílskych baníkov, ale aj od toho, či medzi deťmi práve letí vďaka novému youtuberovi kreslenie... a takto môžeme pokračovať.

Energetická časť v programovom vyhlásení vlády je s jednou stranou stručná.

Systém obchodovania emisných povoleniek mal byť vlajkovou loďou EÚ v snahe znižovať emisie skleníkových plynov. Tento mechanizmus však prišiel v období začiatku hospodárskej krízy a tak bol dlhé roky skôr fiaskom.

Elektrická daň dosiahla v prvej polovici roka 2018 okrúhlych 31 €/MWh, čo je o 17% viac ako hodnota 26,5 €/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť tak ročne zaplatí 71,3 €, v roku 2015 to bolo 60,8 €.

Predstavte si, že by vám od zajtra začal sused nosiť každý deň navarenú chutnú večeru. Len tak, zadarmo, ani na poďakovanie by nečakal. Zrazu by ste mohli večer miesto varenia čítať knihu, alebo sa hrať s deťmi a ešte by ste aj na potravinách ušetrili. Predstava ako z rozprávky. Ale len do chvíle, keď jej politici dajú svoj názov. Dumping!

Regulátor dodávateľom ruky nezväzuje, ale pribíja k zemi