Na Slovensku je už dlhodobo v negatívnom svetle skloňovaná kvalita vysokých škôl. Renomé vysokých škôl nepomáha ani fakt, že viacero predstaviteľov vlády nedokončilo svoju vysokú školu svojpomocne, ale podvodom.
Človek ako spoločenský tvor sa rád identifikuje so skupinou. Začína to už na základnej škole, keď sa Áčka cíti lepšia ako Béčka alebo naopak. Čo v zaslepení skupinovej empatie nevidíme je, že v každej skupine sa nájdu rôzne typy ľudí, s rôznym nadaním a zápalom pre konkrétne úlohy.
Poďme spolu rekapitulovať. Oddlženie nemocníc za 9,64 mld. Sk v rokoch 2000-2002, z toho viac ako 6 mld. Sk tvorili zdroje z privatizácie Slovenských telekomunikácií.
Inštitút INESS už po šiestykrát zverejnil výsledky projektu Byrokratický index. Cieľom tohto projektu je vypočítať časovú byrokratickú záťaž mikropodnikateľa a upozorniť tak na prekážky, ktoré musí takýto podnikateľ prekonávať. Výsledky INESS zverejňuje práve 29. septembra, ktorý už pred 6 rokmi vyhlásil sa Medzinárodný deň byrokracie.
Všetci chceme, aby Slováci mali vyššie mzdy. Otázka nie je „či“, ale „ako“. Na Slovensku medzi politikmi a verejnosťou panuje presvedčenie, že pomôže zvyšovanie minimálnej mzdy. Na prvé počutie to znie ako logický plán. Zakážeme vyplácať nízke mzdy a podnikatelia budú musieť vyplácať vyššie. Kiežby sa dal blahobyt v spoločnosti budovať takto jednoducho!
Média zažívajú v cykloch opakovaný príliv správ o štvordňovom pracovnom týždni. Téma hrá na tie správne struny – väčšina ľudí sú zamestnanci a pracujú päť dní do týždňa. Potom, keď započujú, že by sme to mohli skráť o jeden deň, znie to v piatok ráno ich ušiam ako rajská hudba.
Vláda prerozdeľuje zhruba 50% štátnych výdavkov, zvyšok predstavujú najmä výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky, výdavky zdravotných poisťovní a územnej samosprávy.
