Nákupná horúčka či podchladenie?

Jednou z nepríjemných vlastností inflácie je, že maskuje realitu. Nerastú len ceny tovarov, rastú – hoci nie rovnakým tempom - aj mzdy, tržby, zisky, a rastú daňovo-odvodové príjmy štátu.

Nákupná horúčka či podchladenie?

Nejakú dobu trvá, kým si subjekty v ekonomike uvedomia, že bohatnú len nominálne a nie reálne. Niekedy dokonca reálne chudobnejú. Ak je dlhé roky rozdiel medzi nominálnymi a reálnymi hodnotami 1-2%, z praktických dôvodov väčšine splynú dokopy.

V momentne uvedomenia nastáva zmena správania, spotrebitelia a podnikatelia prerátajú svoje finančné plány. Sú k tomu totiž donútení, v istom momente pochopia, že im to „nevychádza“.

Dobrým merítkom sú napríklad čísla maloobchodu. Maloobchod je najvýznamnejšou časťou spotreby a tá je najvýznamnejšou zložkou HDP. Spotreba „netvorí“ ekonomiku, ako sa neraz mylne chápe, ale umožňuje nám ju štatisticky sledovať. A na rozdiel od HDP máme k maloobchodu k dispozícii mesačne čerstvé dáta.

Augustový report s júnovými dátami za Slovensko ukazuje, že maloobchodné reálne tržby zaostávali za minulým rokom už piaty po sebe idúci mesiac. Medziročný pokles dosiahol 5,1 % pričom reálne tržby v predajniach s ostatným tovarom pre domácnosť (elektro, nábytok...) klesli takmer o 14 %. Celkovo slovenský maloobchod dosiahol 4. najväčší pokles v EÚ po Estónsku, Maďarsku a Slovinsku. Ak by niekto čakal, že peniaze Slovákov sa z tovarov presunuli do služieb, tak nie.  Vybrané trhové služby v júni 2023 dosiahli pokles tržieb o 6,2 %, pričom nižšie hodnoty ako pred rokom evidovali už šiesty mesiac po sebe.

Detailnejšie čísla nájdete v databázach. Dôležité nie sú konkrétne percentá, ale trend. Ten ukazuje, že Slováci reálne míňajú oveľa menej, hoci nárast nominálnych cien tovarov bude pravdepodobne znamenať, že uvidíme rekordné tržby obchodníkov.

Inak napísané, obchodník miesto 100 eur utŕži 105 eur. No ak bola inflácia 10 %, znamená to, že jeho tržby reálne poklesli. Jeho reálna ekonomická situácia sa zhoršila. Musí viac zaplatiť dodávateľom, za energie, zamestnancom, nájom aj za úvery. Dokonca môže mať naoko aj vyšší zisk a tým pádom aj vyššie dane. Stroje a zariadenia síce odpisuje zo starých cien, ale reálne ich bude musieť už obnoviť za ceny nové.

Podobná matematika platí aj v priemysle, či službách. Tie však nie sú tak na očiach, ako maloobchod, s ktorým prichádza denne do kontaktu každý občan. Bohužiaľ sa obávam, že po voľbách politici pomýlení infláciou začnú vetriť „nadmerné zisky“ naľavo aj napravo a pokúsia sa doplniť si poloprázdne pokladničky. Spomaľujúcej ekonomike tak budú pod nohy hádzať ešte ďalšie polená. 

Hospodárske noviny, 28.8.2023

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards