Nižšie dávky sa môžu dotknúť asi 40–tisíc bohatších rodín (Pravda)

Už dávnejšie sme navrhovali stanoviť strop na poberanie dávok zo sociálneho systému na 2,4–ná- sobok životného minima, podobne ako je to v susednej Českej republike. Toto opatrenie by napríklad v prípade rodinných dávok vylúčilo z poberania asi dve percentá domácností, konštatoval pre denník Pravda dňa 31.7.2014 Ján Dinga z INESS.

Nižšie dávky sa môžu dotknúť asi 40–tisíc bohatších rodín (Pravda)

Bohatšie domácnosti, ktorých čistý príjem za oboch rodičov spolu prevyšuje sumu 3–tisíc eur, môžu od budúceho roka prísť o časť dávok na deti. O tomto návrhu uvažuje aktuálne rezort práce, ktorý chce v adresnosti sociálnych dávok urobiť poriadok.

O časť dávok by tak mohli prísť dve percentá slovenských domácností, čo je zhruba 40–tisíc rodín. Dôjsť by malo nielen ku kráteniu dávok, ale aj k zníženiu daňového bonusu na dieťa.

„Na stole je dnes koncepcia zvýšenia adresnosti daňového bonusu od ministerstva financií,“ povedal hovorca rezortu práce Michal Stuška. Daňový bonus si môže na každé dieťa uplatniť jeden z rodičov. V súčasnosti si od dane, ktorú má zaplatiť štátu, môže mesačne odpočítať na jedno dieťa viac ako 21 eur. Ročne tak štát bonusom prispeje na výchovu jedného dieťaťa približne sumou 260 eur. Rezort financií zatiaľ nepovedal, koľko by týmto škrtaním získal štátny rozpočet.

„Vzhľadom na to, že uvedené opatrenie je v štádiu prípravy a prebiehajú rokovania s ministerstvom práce, bolo by predčasné bližšie sa vyjadrovať k vašim otázkam. Samotná vyššia adresnosť daňového bonusu by zákonite mala pozitívny vplyv na verejné financie,“ odkázalo tlačové oddelenie ministerstva.

Analytik návrh chváli. „Pomáhať zraniteľným a znevýhodneným je znakom civilizovanej spoločnosti. Preto dáva zmysel, aby sociálne dávky dostávali práve takéto skupiny obyvateľstva. Hranica 3–tisíc eur je stanovená od stola, ale v krajine s priemerným platom okolo 800 eur si len ťažko viem predstaviť, že by domácnosť s príjmom vyšším ako 3–tisíc eur mesačne trpela materiálnou núdzou,“ vysvetľuje Martin Kahanec, šéf Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, ktorý sa venuje výskumu príjmových nerovností.

Nižšia hranica by zasiahla aj robotníkov

Hranica čistých mesačných príjmov domácností, od ktorej sa mali škrtať dávky a daňový bonus, bola pritom podľa pôvodného návrhu rezortu práce ešte z minulého roka na úrovni 2 500 eur. V tomto prípade by sa to dotklo približne piatich percent slovenskej populácie. Vtedy sa však proti postavili zamestnanci Volkswagenu, ktorí hrozili štrajkom. Priemerný mesačný hrubý príjem tamojšieho zamestnanca sa totiž vo fabrike pohybuje na úrovni 1 500 eur. Škrtanie dávok by v tomto prípade zasiahlo radových robotníkov, ktorí chodia na osemhodinové zmeny. Ekonómovia už pred časom prišli s vlastnými návrhmi.

„Znížiť daňový bonus a prídavky na dieťa lineárne tak, že pri mesačnom príjme na člena rodiny vo výške 2,5–násobku životného minima na jednu plnoletú osobu bude zníženie 0, pri príjme na člena rodiny vo výške 5–násobku životného minima bude zníženie 100 percent,“ navrhol riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš.

Aktuálne je výška životného minima na úrovni 198 eur. Podľa návrhu Ineka by sa teda začali dávky krátiť v prípade 4–člennej rodiny od úrovne príjmov približne 500 eur na jedného jej člena, resp. v prípade celej rodiny by hranica bola zhruba 2–tisíc eur. Štát by tak „ušetril“ ročne vo viac ako 93 miliónov eur, čo predstavuje 0,12 percenta HDP (hrubého domáceho produktu, pozn. red.). Na stole sú aj iné predstavy.

„Už dávnejšie sme navrhovali stanoviť strop na poberanie dávok zo sociálneho systému na 2,4–ná- sobok životného minima, podobne ako je to v susednej Českej republike. Toto opatrenie by napríklad v prípade rodinných dávok vylúčilo z poberania asi dve percentá domácností,“ navrhuje zase Ján Dinga z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS.

Domácnosti ťažia hypotéky

Vyšší príjem na rodinu ešte nemusí znamenať, že dávky nepotrebuje, upozorňujú sociológovia. Poukazujú na fakt, že práve rodiny s malými deťmi sú zaťažené hypotékami a úvermi oveľa častejšie a vo vyššej miere ako iné typy domácností. Preto aj tam, kde má člen domácnosti nadpriemerný plat, pomôže niekedy prídavok na dieťa, rodičovský príspevok a pôrodné preklenúť domácu fi nančnú krízu.

„Domácnosti majú rôznorodé životné situácie a, bohužiaľ, nie je v silách štátu ošetriť každú eventualitu. Niektoré typy domácností však majú omnoho väčšie nevyhnutné výdavky ako iné. Takéto výdavky, ako napríklad splátky úveru na bývanie a nájomné, by do určitej výšky mohli byť odpočítateľnou položkou pri stanovení nároku na sociálne dávky,“ doplnil Kahanec.

„Pri zlom nastavení parametrov by opatrenie mohlo spôsobiť príliš veľkú progresivitu zdanenia a mohlo by aj odrádzať príslušníkov strednej vrstvy mať deti,“ upozorňuje zase Goliaš. Ak sa zavedie rušenie dávok pre časť rodín, problémom bude, ako úrady zistia príjem oboch rodičov. Efektívny počítačový systém na zisťovanie príjmov rodín v súčasnosti neexistuje. Jednoduchšiu administratívu by mal zabezpečiť systém jednotného výberu daní, ciel a odvodov, ktorý vláda plánuje spustiť pravdepodobne o dva roky.

Lenka Buchláková

Pravda, 31.7.2014

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards