Čo sa môže stať, ak železiarne preberú od Američanov Číňania (Denník N)

Denník N zverejnil 29.1.2017 článok venovaný odpredaju košickej železiarne do rúk čínskej spoločnosti HE Steel s vyjadrením Radovana Ďuranu

Čo sa môže stať, ak železiarne preberú od Američanov Číňania (Denník N)

 U.S. Steel chce predať košické železiarne. Vec je skoro hotová, pôjde o transakciu za 1,4 miliardy eur, píšu Hospodárske noviny. Na stole už má byť memorandum o porozumení, podľa ktorého odteraz Američania debatujú o transakcii už len s čínskou firmou He Steel. Druhý záujemca, Třinecké železiarne Tomáša Chreneka, je už podľa týchto správ von z hry.

Ponúkame odpovede na 6 otázok spojených s budúcnosťou podniku.

Prečo je košická oceliareň pre Slovensko dôležitá?

V košickej fabrike dnes pre jej amerického majiteľa U.S. Steel pracuje na zmeny v nepretržitej prevádzke okolo pecí, ale aj v administratíve a v dcérskych firmách dokopy 11 800 ľudí.

Oceliarne spolu s bratislavským Volkswagenom a so sieťou Tesco tvoria trojku najväčších zamestnávateľov na Slovensku.
Zatiaľ čo bratislavská automobilka v roku 2015 vyrobila tržby v hodnote 7,2 miliardy eur, košická železiareň približne 3,5-krát nižšie: 2,1 miliardy eur.

V Košiciach je nezamestnanosť pod ôsmimi percentami, čo je pod priemerom krajiny. Okres Košice-okolie však už má napríklad približne 15-percentnú nezamestnanosť.

Prečo chcú Američania odísť?

Do košickej oceliarne sa už dlho nenaliali investície, ktoré potrebujú, aby dokázali držať krok s efektívnejšími konkurentmi najmä v dodávkach pre automobilky. Investičný dlh firmy sa vyšplhal tak vysoko, že by do nej niekto musel naliať miliardu eur, aby dokázala dobehnúť zanedbané. Píše sa to podľa denníka SME v internej správe fabriky.

„Napríklad výroba kvapalného kyslíka funguje v košickej fabrike na technológiách zo 60. rokov minulého storočia, Američania zmodernizovali len malú časť,“ opisuje SME detaily zo správy.
„Vnímam to tak, že U.S. Steel chce odísť z Európy a hľadal kupcu,“ hovorí Milan Nič z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku, ako číta stratégiu americkej firmy.

Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord, dodáva, že čínska oceliareň už kúpila fabriku v Srbsku (U.S. Steel ju vrátil srbskej vláde za dolár, investícia sa mu nevydarila, s košickou fabrikou sa mohli dopĺňať) a má dostatok peňazí na ďalšiu expanziu.
„Všetky významné čínske oceliarne zvažujú expanziu v zahraničí, aby získali know-how a kontakty na významných zákazníkov,“ hovorí Tomčiak.

Prečo odchod teraz?

Svoje si z rozpočtu pýtajú aj normy z Bruselu o čistom ovzduší, zmeny v technológiách či emisné povolenky. S týmito nákladmi mierne pomohla Američanom slovenská vláda. Bolo to vtedy, keď premiér Robert Fico v roku 2013 oznámil, že Američanov odhovoril od úmyslu predať fabriku na ďalších päť rokov výmenou za dotácie do ekologizácie výroby. Išlo o necelých 15 miliónov eur ročne, s U.S. Steelom podpísal aj memorandum, v ktorom sa mu zakazuje hromadne prepúšťať.
Vtedy to vyzeralo tak, že fabriku by mohol kúpiť Metinvest ukrajinského oligarchu Rinata Achmetova a veľa ľudí by prišlo o prácu.

Investície Američanov sa odvtedy zjavne výrazne nezvýšili. Zaostávajú za ambíciami oceliarskych konkurentov už od krízy, keď americká matka košickej fabriky priškrtila pobočke kohútik. Aj v roku 2013 bolo podľa týždenníka Trend otázne, či by sa našiel niekto, kto by vyplatil Američanov a ešte našiel peniaze na nutné investície.
K tomu prirátajme inváziu lacnej ocele z Číny a na ňu reagujúce dovozné a ochranné clá či príchod nového prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa do úradu.
Ten si získal priazeň voličov aj sľubmi o tom, ako vráti odídené investície fabrík naspäť do krajiny.
„Predstavená politika Trumpovej administratívy s cieľom zamerať sa na americký trh je jeden z mnohých faktorov, ktorý odpredaju nahráva. Naopak, dôvodov, prečo by U.S. Steel mal ostať v Košiciach, začína byť zúfalo málo,“ konštatuje analytik Tomčiak.

Ak Američania fabriku predajú Číňanom, bude to pre krajinu dobrá alebo zlá správa?

Američania zjavne nemajú v aktuálnej stratégii rozvoj košickej fabriky. Okrem investičného dlhu vidno aj to, že pravidelne redukujú počet pracovných miest o 29. Deje sa tak mesiac čo mesiac, keby chceli zrušiť 30 miest, už by to bolo hromadné prepúšťanie, ktoré má byť v rozpore s memorandom so slovenskou vládou.
Napriek tomu nesie fabrika punc americkej kultúry. „Iné etické normy vo vnútri firmy, tá pečať v regióne a v tom podniku je asi veľká. No dnes sme v inom období,“ konštatuje analytik Nič. Obavy z prípadného príchodu investora z komunistickej Číny nemá. Boli namieste skôr, keby šlo o strategický podnik v oblasti energetiky, uvažuje Nič.
„Číňania kúpili aj Volvo, zabehnutú firmu,“ vraví Nič s dôvetkom, že čínskych investorov zatiaľ príliš nepoznáme.
„I napriek svojej veľkosti a lokálnemu významu je U.S. Steel stále len súkromná firma, ktorá operuje v zásade v trhovom prostredí. Vlastníctvo sa mení, je to prirodzené, tak ako sa menia strategické plány investorov. V prípade čínskeho vlastníka, kde nie je jednoduché oddeliť verejné od súkromného vlastníctva, to je skôr geopolitická otázka,“ upozorňuje

Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Čínska He Steel by si cez Košice otvorila cestu na európsky trh bez colných bariér.

Čo môže zmeniť čínsky majiteľ?
Ak sa potvrdia slová o memorande a fabriku prevezme čínska He Steel, s najväčšou pravdepodobnosťou začne likvidovať investičný dlh po Američanoch, čiže investovať.

Môžu však aj uvažovať o zmene štruktúry výroby. „Po výmene majiteľa sa očakáva zmena v zameraní košických oceliarní. Číňania dokážu jednoduché výrobky (prvovýroba) produkovať lacnejšie doma. V rámci zefektívňovania procesov by tak postupne smerovali k tomu, aby sa Košice viac sústredili na produkciu náročnejších výrobkov a prenechali prvovýrobu na Čínu,“ myslí si analytik Tomčiak.

Z dlhodobého pohľadu to podľa neho nemusí byť pre Slovensko úplne dobrá správa.
„Zmena zamerania by v horizonte piatich rokov priniesla so sebou pravdepodobne zníženie počtu zamestnancov o 20 percent. He Steel by oceliarne v Košiciach určite viac využívala ako distribučné stredisko pre výrobky z Číny. Sláva košických oceliarní bude s najväčšou pravdepodobnosťou postupne upadať,“ myslí si analytik.

Peter Kamarás, ktorý sprostredkoval kúpu srbskej dvojičky košických oceliarní - Smederevo - do rúk tej istej čínskej firmy, s tým celkom nesúhlasí. Upozorňuje, že keby k predaju došlo, Číňania by hlavne začali najímať nových mladých ľudí, aby mohli nahradiť zamestnancov pred dôchodkovým vekom a stihli sa na to patrične vyškoliť.

Čo môže robiť slovenská vláda?

Premiér Fico aj minister hospodárstva Peter Žiga opakujú, že s Američanmi sa pravidelne rokuje, a keby bolo treba, sú pripravení debatovať aj o tom, že by si štát tiež kúpil podiely v oceliarni.

Podľa analytikov by sa vláda mala zaujímať o to, aby do štátnej kasy nezačalo zmenou majiteľa pritekať menej na daniach a aby sa zachovala zamestnanosť.
„Slovenská vláda by s mestom Košice mali k tejto potenciálnej hrozbe pristúpiť pragmaticky a vytvoriť také investičné podmienky, aby do regiónu prišli iné medzinárodné firmy,“ hovorí Tomčiak. Potenciál vidí napríklad v IT, elektrotechnike a logistike.

Ministerstvo hospodárstva hovorí, že čaká na nového vlastníka: „S ním sa bude rokovať o pomeroch vo firme po uplynutí memoranda. Zachovanie výroby a zamestnanosti v košickej oceliarni je pre štát mimoriadne dôležité.“
Ministerstvo tiež upozorňuje, že majú s U.S. Steelom dohodu, že bude vládu o rozhodnutí predať spoločnosť informovať. „V súčasnosti však žiadne informácie potvrdené nie sú,“ uzavrel ministerský hovorca Maroš Stano.

Daniela Krajanová
Denník N, 29.1.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards