Ak sa vráti kríza(.týždeň)

.týžďen uverejnil 31.1.2016 komentár Lukáša Krivošíka s vyjadrením Juraja Karpiša.

Ak sa vráti kríza(.týždeň)

Turbulencie na finančných trhoch v prvých týždňoch roka 2016 a hlbšie problémy svetovej ekonomiky oživili obavy z príchodu novej krízy. No keby prišla, mali by zadlžené štáty a centrálne banky s úrokmi na nule ešte nejaký manévrovací priestor? .správy z tohtoročného stretnutia bohatých a vplyvných vo švajčiarskom Davose signalizujú neistotu. ,,Pre finančné trhy to bol historicky najhorší začiatok roka," vyhlásil jeden z účastníkov, Tidjane Thiam, generálny riaditeľ Credit Suisse.

Dopady hospodárskeho spomalenia v Číne, nízke ceny ropy, prepady akcií či politické krízové ohniská, kam sa oko obzrie, robili vrásky na čele hosťom výročného zasadania Svetového ekonomického fóra. Hoci sa na stretnutí veľa rozprávalo aj o módnych témach typu klimatické zmeny, inklúzia či nahrádzanie ľudských zamestnancov strojmi, planétu zjavne obchádza strašidlo novej recesie, ktorá by mohla tentoraz vzísť z problémov rozvíjajúcich sa krajín.

Vodu na mlyn obavám prilial aj Medzinárodný menový fond (MMF). V januári upravil svoju prognózu rastu globálnej ekonomiky na tento a budúci rok smerom nadol. V roku 2016 by svetové hospodárstvo malo narásť o 3,4 percenta, kým v roku 2017 o 3,6 percenta. V oboch prípadoch je to o dve desatiny percenta menej, než MMF predpovedal ešte v októbri minulého roka. Problémom opäť nie sú rozvinuté trhy, ale tie rozvíjajúce sa. A potom sú tu ešte riziká, vyplývajúce z množstva geopolitických tektonických zlomov, európsku migračnú krízu nevynímajúc.

Varovné signály zaznievajú aj z biznis sféry. Tim Cook, šéf spoločnosti Apple, komentoval minulý týždeň posledné štvrťročné výsledky svojej spoločnosti poukázaním na širšie globálne súvislosti: ,,Vidíme extrémne podmienky, neporovnateľné s čímkoľvek, čo sme zažili doteraz. Hlavné trhy vrátane Brazílie, Ruska, Japonska, Kanady, juhovýchodnej Ázie, Austrálie, Turecka a eurozóny boli zasiahnuté znižujúcim sa hospodárskym rastom, padajúcimi cenami komodít a oslabujúcimi menami." A tak sa množia komentáre, pripúšťajúce návrat krízy.

Alebo sa hovorí dokonca o ,,kríze globalizácie". Varovania tohto typu vychádzajú zo vzostupu popularity politikov ako Donald Trump alebo Marine Le Penová, ktorých riešenia sa točia okolo návratu k nacionalizmu a protekcionizmu. Ako príklad môže slúžiť komentár Martina Macka a Herwiga Weiseho, ktorý v januári zverejnil nemecký ekonomický týždenník Wirtschaftswoche. Autori v ňom kritizujú politiku nulových úrokových sadzieb, ktorú centrálne banky praktizujú už niekoľko rokov. Držia tak pri živote komerčné subjekty i vlády, ktoré mali dávno skrachovať. A kým zadlženie celosvetovo narastá, smerujeme k o to tvrdšiemu pristátiu v budúcnosti...

Aj keď špekulácie o možnom spľasnutí ďalších bublín sa môžu javiť ako strašenie večných prorokov skorej apokalypsy, jedna otázka stojí naozaj za zamyslenie. A to, či centrálne banky a vlády nevyčerpali pri upratovaní následkov poslednej krízy celý arzenál možných riešení. Ako to teda je: hrozí návrat krízy? A čo by sa s ňou dalo potom robiť? .lacná ropa ako stimul ,,Je pravda, že volatilita na finančných trhoch je značná," priznáva Ján Tóth, viceguvernér Národnej banky Slovenska. ,,Na druhej strane, ten výrazný pokles cien ropy by pre Slovensko i eurozónu mal byť priaznivým impulzom." Cena tejto suroviny poklesla z približne sto dolárov v roku 2014 na súčasných približne 30 dolárov.

Nízke ceny ropy reflektujú veľký previs ponuky nad dopytom na svetových trhoch. Preč sú obavy spred niekoľkých rokov, keď sa hovorilo o ropnom zlome (peak oil) a hrozbe, že nám čierne zlato čoskoro dôjde. Vzhľadom na to, že cena ropy ovplyvňuje ceny vstupov v ekonomike, jej zníženie funguje podobne ako zníženie daní. Firmy i spotrebitelia majú zrazu viac peňazí na investície i konzum. Dôvodov pre nízke ceny ropy je viacero. Jedným z nich je rozvoj jej ťažby z ropných bridlíc, predovšetkým v Spojených štátoch. Tradičné ropné veľmoci ako Saudská Arábia alebo Rusko na nízkych cenách ropy veľmi tratia. No namiesto znižovania ťažby (a tým pádom aj ponuky ropy) svoju produkciu ešte zvyšujú.

Navyše, Irán sa snaží normalizovať svoje vzťahy so zvyškom sveta, čo znamená koniec sankcií a prísun ďalšej ponuky ropy na svetové trhy. A tak je otázne, kto odpadne skôr. Či niektorí americkí producenti ropy, ktorých činnosť sa stane nerentabilnou, alebo režimy, ktoré primárne zarábajú na vývoze surovín. Avšak na ceny ropy môže popri ponuke vplývať aj nižší dopyt - napríklad v spomaľujúcej sa Číne. V každom prípade, Ján Tóth sa bezprostrednej hrozby novej krízy zatiaľ neobáva. NBS dokonca minulý týždeň vydala aktualizovanú predikciu niektorých ekonomických ukazovateľov pre Slovensko. HDP má tento rok narásť o 3,2 percenta a budúci o 3,3 percenta.

V oboch prípadoch ide o zvýšenie o jednu desatinu, ale stále menej ako minulý rok. Taktiež reálne mzdy by tento rok mali narásť o 3,3 percenta, a nie iba o 2,9 percenta ako hovoril pôvodný odhad. Môže za to najmä nízka cena ropy. Tá tiež prispeje k o čosi nižšej inflácii, ktorá je už aj tak hlboko pod jedným percentom. Mierne pozitívne sa na rastových číslach prejaví aj príchod automobilky Jaguar Land Rover, hoci výrobu rozbehne až ku koncu dekády. ,,My sme poslednou krízou preplávali pomerne dobre vďaka tomu, že sme boli zavesení na niekoho, kto rástol oveľa rýchlejšie ako zvyšok eurozóny," vysvetľuje Tóth. ,,A to bolo Nemecko." Na druhej strane, centrálny bankár pripomína, že nemeckú ekonomiku ťahali exporty - medziiným aj do rozvojových krajín ako Čína. Vzhľadom na to môžu čínske problémy sprostredkovane, cez Nemecko, ovplyvniť negatívne aj nás. Čínskych 6,9 percenta rastu za rok 2015 síce vyzerá na prvý pohľad impozantne, no pre Ríšu stredu je to najmenej za 25 rokov. Zvlášť ak niektorí (ako George Soros) považujú aj toto číslo ešte za nadnesené.

.finančný kanál No nákaza v podobe recesie z Číny nemusí hroziť len cez exportný kanál.

Problémy na jej finančných trhoch by mohli ochromiť dôveru medzi finančnými inštitúciami po celom svete. Avšak tohto scenára sa Ján Tóth až tak neobáva: ,,Čína pre svetový finančný systém nie je až taká dôležitá, ako boli americké investičné banky. Ani prípadné bankroty amerických ťažobných spoločností v súvislosti s nízkymi cenami ropy nepokladám za problém podobných rozmerov, ako bol pád investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008." Ján Tóth nepopiera, že menová politika v podobe takmer nulových úrokových sadzieb môže zvyšovať ceny niektorých aktív a vytvárať bubliny.

No nezdá sa mu, že by to bol terajší prípad eurozóny alebo Slovenska.

,,Často dochádza k bublinám v realitách, ale nehnuteľnosti na Slovensku sú zatiaľ historicky najlacnejšie voči platom a hypotekárnym splátkam za posledných desať rokov. Nezdá sa mi, že by tu dochádzalo k nafukovaniu bubliny." Keby to tak aj bolo, NBS má už dnes nástroj v podobe takzvanej makroprudenciálnej politiky. Centrálna banka napríklad usmernila komerčné banky, aby testovali záujemcov o hypotéku aj na prípadné vyššie úroky. A tiež, aby sa nedávali úvery na sto percent hodnoty nehnuteľnosti. Alebo môže priamo zdražieť úvery vypýtaním si navýšenia kapitálu vo forme takzvaného cyklického vankúša. Zatiaľ to nespravila žiadna banka v eurozóne, no Česko, Švédsko a Nórsko áno. USA už riešili otázku, kedy postupne odlepiť úrokové sadzby od nuly. Fed (americká centrálna banka) s tým začal na konci minulého roka. Tóth sa však obáva, že keby zvýšenie sadzieb prišlo príliš skoro, mohlo by zabiť zotavenie ekonomiky už v jeho začiatku. Ak by predsa len došlo k ďalšej kríze, aj pri nulových úrokových sadzbách majú síce centrálne banky stále ešte priestor na manévrovanie, len by to bolo komplikovanejšie. ,,Pred krízou sme si mysleli, že nula je limit, no dá sa ísť aj do negatívnych úrokových sadzieb," vysvetľuje Tóth.

,,Niektoré menšie krajiny s negatívnymi úrokmi žijú a nevytvára to až také problémy. Len to nesmie byť príliš dlho." V krajinách, kde už negatívne úroky sú, ich banky väčšinou nedávajú na vklady pre domácnosti, ale skôr veľkým inštitucionálnym a podnikovým klientom. Tých chce v čase krízy centrálna banka povzbudiť na investičnú aktivitu. V neposlednom rade netreba rezignovať ani na štrukturálne reformy a zefektívnenie verejného sektora. ,,Už samotné vyhliadky na slobodnejšie ekonomické prostredie dokážu rozhýbať ekonomickú aktivitu cez väčšiu chuť investovať," uzatvára Tóth.

.kreatívne spôsoby Centrálne banky dokážu byť veľmi kreatívne pokiaľ ide o nachádzanie možností, ako do krízou postihnutej ekonomiky napumpovať peniaze. Napríklad by vláda v krajnom prípade mohla znížiť občanom a firmám dane, pričom výpadok v štátnom rozpočte by zafinancovala centrálna banka. No to už zaváňa latinskoamerickými pomermi. ,,Vyspelé krajiny by s takýmito neštandardnými opatreniami mohli fungovať veľmi dlho, aj keď to nevyzerá dobre," hovorí ekonóm Juraj Karpiš. ,,Čím väčšia mena, tým viac zneužívania vydrží. No napokon by to asi aj tak prasklo. Ľuďom by došlo, že ich mena je politicky zneužívaná, že na tom prerábajú a hľadali by solídnejšie menové alternatívy mimo kontroly svojich politikov." Ekonóm think-tanku INESS minulý rok vydal knihu Zlé peniaze, ktorá kritizuje pred i pokrízovú politiku vlád a centrálnych bánk. ,,Po kríze sa problémy nevyriešili, to si stále myslím. Politika záchran zhoršila mnohé problémy a lacné peniaze mýlia trhové subjekty," myslí si Karpiš. No nevie, či korekcia príde tento rok, alebo inokedy. ,,Cena finančných aktív nezodpovedá ich podkladom. Inak povedané, vysoké ceny akcií firiem nie sú dané tým, že by firmy boli natoľko inovatívne alebo by zvyšovali svoje podiely na trhu. Na druhej strane, nie každá korekcia smerom dole automaticky vyústi do krízy." Už to, že sa osem rokov po začiatku poslednej krízy vedie diskusia o neštandardných nástrojoch monetárnej politiky, podľa Karpiša naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Ekonóm by nechal úroky, nech narastú k prirodzenej miere, ktorá zodpovedá výške úspor. No argument, že potom skrachujú firmy i jednotlivci, ktorí sa zadlžili v čase nízkych sadzieb, úplne neberie.

,,Ťažko povedať, či desať rokov vysokej nezamestnanosti a nízkych rastov je väčšia bolesť ako krátka intenzívna korekcia."

Lukáš Krivošík
.týždeň, 31.1.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards