O nerovnosti príjmov

Citát 1: Závisť sa prezliekla za túžbu po spravodlivosti (neznámy autor)

Citát 2: Aj najchudobnejší dnes vďačia za ich hmotné bohatstvo príjmovej nerovnosti v minulosti (F.A. Hayek)

O nerovnosti príjmov

Štandardne meraná príjmová nerovnosť patrí na Slovensku k jednej z najnižších vo vyspelom svete. Preto lokálnej verejnej diskusii skôr dominujú články a komentáre týkajúce sa nerovnosti v zahraničí, buď v USA, alebo rovno celosvetovej nerovnosti. Bohužiaľ spoločným menovateľom týchto textov je neochota sa povŕtať v prezentovaných dátach a súvislostiach, autori si vystačia prostým konštatovaním bohatí majú viac, a preto je na svete zle (napríklad tu a tu). Kvalitný text či komentár by mal ísť hlbšie, ako sa posťažovať nad majetkom vrchného 1 %. Podľa čoho spoznáte dobrý text popisujúci zmeny v rozložení príjmov?

Rýchly test má len jeden bod: Obsahuje text informáciu o tom, koľko ľudí oproti predchádzajúcemu obdobiu schudobnelo?

Podľa mojich skúsenosti týmto testom neprejde väčšina textov. Absencia tejto informácie, či zamyslenia sa, je silným indikátorom povrchnosti. Ale ani táto informácia ešte negarantuje dobrý text. Tu sú ďalšie body, ktorým by sa autor mal venovať:

1) Autor v texte popisuje mobilitu (presúvanie) domácností medzi príjmovými skupinami. Pri hodnotení príjmovej distribúcie nie je kľúčové, aký je priemerný príjem skupiny na spodku rebríka, ale to, či sú tam stále tí istí ľudia, alebo nie. Inak povedané, či ekonomika vytvára priestor na to, aby sa človek prepracoval do vyšších príjmových skupín. Text sa môže zamýšľať tak nad posunom jednotlivých domácností – ako aj porovnávať príjmy detí a ich rodičov. Je pritom otázne (nemerateľné), do akej miery je „mobilita“ liekom na štatistickú nerovnosť príjmov.

2) Stagnácia mediánovej mzdy automaticky neznamená, že niektorá z domácností sa má horšie. Štatisticky je možné, aby sa mediánová mzda nezmenila, a všetky existujúce domácnosti sa mali lepšie, stačí, že pribudnú nové nízkopríjmové domácnosti (demografia, alebo imigrácia). Klesajúca mzda v strednom kvintile (niektorí ho považujú za strednú vrstvu), neznamená, že tá schudobnela – mohla sa posunúť k vyššej príjmovej triede. Mobilita v rastúcej ekonomike môže byť pomalšia, pritom väčšine rastie životná úroveň

3) Autor zohľadňuje rast životnej úrovne. Na konci dňa nie je dôležité, aký je pomer vašej mzdy k príjmom Billa Gatesa, ale ako sa vám žije.  Životná úroveň sa pochopiteľne meria ťažko. Niekto považuje za vyššiu úroveň to, že sa človek nebojí  o stratu zamestnania, iný zase to, koľko dní potrebuje pracovať, aby si kúpil nové auto. Dobrý text by mal zohľadniť to, že žijeme v informačne bohatšej spoločnosti (kedy bolo možné získať bezplatne názor druhého lekára z pohodlia domova?...), a že spotrebné statky sú lacnejšie a poskytujú viac úžitku. Autor tiež zohľadňuje skutočnosť, že v poslednom období rapídne klesla spotrebná medzera medzi bohatými a chudobnými. Dnes relatívne príjmovo chudobní lietajú, dovolenkujú, potápajú sa. Podstatne klesol počet statkov, ktoré si nemôže dovoliť široká verejnosť (napr. lety do vesmíru...)

4) Je rast životnej úrovne nižších príjmových skupín výsledkom rastúceho zadĺženia a verejných transferov alebo rastom trhových príjmov?

5) Autor sa vo svojom texte zameriava aj na kvalitu a porovnateľnosť údajov. Sú vykazujúce jednotky (domácnosti) rovnako početné? Vyššia rozvodovosť a vyšší podiel jednočlenných domácností pochopiteľne rozrieďuje príjmy – vedie k zdanlivo vyššej príjmovej nerovnosti. Oproti roku 1991 bolo v roku 2001 o 230 tisíc domácností viac. V roku 1985 bolo na Slovensku 119 tisíc rozvedených, v 2013 450 tisíc. Vo veku 30-34 rokov bolo 52 tisíc slobodných v roku 1985, dnes je to 207 tisíc.

6) Autor uvádza konkrétne príklady negatívnych/pozitívnych dopadov nerovnosti príjmov. Mnoho textov ostáva pri postulovaní, že nerovnosť rastie a to je zle. To nestačí. Nerovnosť rastie aj vtedy, keď všetkým domácnostiam rastú príjmy, len tým najbohatším viac. Je to zhoršenie oproti pôvodnému stavu? Treba vysvetliť prečo. Spomaľuje to hospodársky rast? Je to dôsledok štátnych opatrení a regulácií, alebo výsledok trhovej interakcie? Existencia nerovnosti má pritom aj pozitíva. Prítomnosť extrémne bohatých domácností uľahčuje prechod noviniek do spotrebnej sféry – prvé plazmové televízory stáli 700 000 korún a práve bohatí zaplatili vysoké vstupné náklady predchádzajúce masovej produkcii.

7) Rastúce príjmy vyšších príjmových skupín neznamenajú automaticky, že sa tak deje na úkor chudobných domácností (napr. investície v zahraničí)

8) Autor sa zamyslel nad nasledujúcim myšlienkovým experimentom: S ktorým mediánovým príjmom by ste chceli žiť – v súčasnosti alebo s porovnávaným minulým obdobím?
 

Spracované na základe štúdie Inequality, Mobility and Being Poor in America, Steve Horwitz.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards