Vírus nezodpovednosti mutuje

Je tu však jedno veľké ale: v roku 2014 bolo oproti dnešku niekoľko výrazných rozdielov. Volebný cyklus sa prehupol do druhej polovice, začala klesať nezamestnanosť a obnovil sa dopyt zo zahraničia po našich produktoch.

Vírus nezodpovednosti mutuje

Bol to rok, keď sa z ničoho nič zjavili vo verejnej pokladnici stovky miliónov navyše oproti očakávaniam. Ekonomike sa začalo dariť; politici začali sľubovať. Sľubovali napríklad aj vyrovnaný rozpočet, ktorého sme sa nikdy nedočkali.

 

Deficit ako zo sci-fi

V roku 2020 čelíme iným výzvam. Netreba opisovať zdravotné a ekonomické. Tie vidíme a cítime všade okolo seba. Popíšem tie finančné vo verejnom sektore. Pred koronakrízou bol rozpočtovaný deficit na úrovni pol miliardy eur. Už vtedy odborníci upozorňovali, že je to značne podhodnotené číslo a deficit bude v skutočnosti vyšší. Na začiatku koronakrízy sa preto počítalo s deficitom na úrovni okolo troch miliárd eur.

V polovici roku 2020 už bolo všetko inak. Minister financií expresne predložil nový štátny rozpočet do vlády a parlamentu. V kolónke deficit svietilo číslo 12 miliárd eur. Teda stav, ktorý sa dá opísať ako fiškálny armagedon. Verejné financie zažívajú sci-fi, ktorému by pred pár mesiacmi neveril žiadny ekonóm. Deficit na rok 2020 bude vyšší ako deficity posledných šiestich rokov spolu.

Deficit na rok 2020 bude skoro vo výške celkových daňových príjmov verejnej správy za minulý rok. Konkrétne priamych daní od podnikateľov, zamestnancov a živnostníkov. Plus nepriamych daní vo forme DPH a spotrebnej dani z benzínu. Alebo ešte inak: výdavky budeme mať skoro na úrovni dvojnásobku príjmov.Treba priznať, že tento fiškálny armagedon je do značnej miery niečo, čo sa súčasnej vláde „stalo“.

Teda kombinácia kreatívneho rozpočtovania minulej vlády plus svetová pandémia. Niečo podobné sa prihodilo aj nastupujúcej vláde v roku 2010 v čase veľkej ekonomickej krízy. Tá musela riešiť rekordný prepad ekonomiky a vtedy rekordný deficit. A aj to riešila, bola to jej priorita. Lebo to bolo obdobie, keď politici ešte mali rešpekt pred vysokým dlhom a strach z neschopnosti splácať.

To súčasná vláda sa k fiškálnym problémom postavila pomerne progresívne. Možno sa dala uniesť atmosférou na chodbách Európskeho parlamentu a Európskej komisie, kde sa rozhodli roztočiť kolesá miliardového míňania. Možno sa dala oklamať ilúziou lacného života na dlh, ktorú šíri Európska centrálna banka v podobe odkupov dlhopisov a znižovania úrokov.

Motívy môžu byť všelijaké, ale dopady sú jasné: všetko toto míňanie peňazí na dlh nás v budúcnosti dobehne. Vysoké deficity dnes sú vysoké dane zajtra.

 

Sociálne odkázaným zostanú omrvinky

A čo urobila vláda v čase fiškálneho armagedonu? Vytiahla v úvode spomínaný sociálny balíček, ktorý akoby z oka vypadol prvému Ficovmu balíčku. Na rozdiel od vlády z roku 2010, ktorá prudko strhla kormidlo doprava a zamierila do fiškálne zodpovedných vôd, táto pokračuje vo vyšliapanom chodníčku populistického plošného rozhadzovania.

Všetky jej navrhované opatrenia sú neadresné. Takže ich dostanú aj deti poslancov, tehotné ženy s dobrým platom či dôchodcovia-podnikatelia, ktorí predali firmu a žijú z miliónových úspor.Takéto balíčky sa síce volajú sociálne, ale v skutočnosti sú asociálne.

Ak rozdávate všetkým, tak tým, ktorí to najviac potrebujú, ostanú len odrobinky. To sú skutočné náklady plošných sociálnych balíčkov – menej zdrojov na pomoc sociálne odkázaným.Navyše plošné rozdávanie vôbec nesmeruje k tým skupinám, ktoré to najviac potrebujú. Najlepší príklad sú dôchodcovia, ktorým venovali nadmernú pozornosť posledné vlády.

Na Slovensku je len každý 12. dôchodca (8 percent) ohrozený chudobou, čo je druhá najnižšia miera ohrozenia dôchodcov v celej EÚ. Vláda nenašla odvahu zmraziť 13. dôchodky v čase krízy. Zníženie nákladov na ich výplatu zo 432 na 300 miliónov nemožno vnímať ako úsporu, ale ako precedens, ktorý znamená rast výdavkov do budúcnosti. 13. dôchodky predstavujú najväčšiu časť z polmiliardového balíčka.

Logicky potom ostane menej peňazí napríklad na dávky v hmotnej núdzi, na ktoré ide celkovo každý rok len polovičná suma. A to sú dávky pre tých najchudobnejších, ktoré sa prakticky jednu dekádu nezvyšovali.Politický cyklus káže, že po voľbách čakávame od politikov racionálne opatrenia a rušenie tých populistických. Táto vláda ide na to opačne.

Už v prvých mesiacoch rozširuje tie populistické. K bezplatným vlakom pribudnú aj autobusy. Ak bolo cieľom vlády vyrovnať podmienky medzi vlakovou a autobusovou dopravou, mali to spraviť zrušením bezplatných vlakov. Nie odstránením cenovky z autobusovej dopravy. Alebo sa raz dočkáme aj bezplatných taxíkov? Uberu?

Zdieľaných kolobežiek, či dokonca letov a plavieb? V skutočnosti sú bezplatné autobusy ešte horší nápad ako bezplatné vlaky. Tie totiž boli dotované na štátnej úrovni, ale pri autobusoch to budú robiť mestá a VÚC. Už máme skúsenosti, keď politici z centra sľubujú niečo, čo je v kompetencii samospráv. Výsledkom býva konflikt, kompenzácie a nakoniec kapitulácia.

Tak dopadli obedy zadarmo. To je, mimochodom, jediná vec, ktorá sa v sociálnom balíčku ruší a dá sa považovať za pozitívnu. Nahradí ich však zvýšený daňový bonus, tiež plošný a neadresný. Za pozitívne sa už nedá označiť zrušenie doplatkov za lieky. Znova ide o plošné opatrenie, ktoré nerobí rozdiely. Navyše je už dnes časť obyvateľstva zaštítená ochrannými limitami na doplatky. Toto opatrenie posúva zdravotníctvo bližšie k bodu, keď budú mať „všetci všetko“ bezplatne.

Pritom to boli práve opozičné strany, ktoré v minulosti volali po definovaní nárokov pacientov v rámci solidárne financovanej časti zdravotníctva a po spoplatnení zvyšku. Nová dávka pre tehotné ženy od 4. mesiaca nevyžaduje žiadny komentár. Rodina s malými deťmi už dnes dostáva 11 000 eur ročne vo forme dávok či plateného poistenia.

 

Toto je nebezpečný vírus

Od krízových manažérov, ktorí prebrali krajinu v najväčšej kríze od jej vzniku, by človek očakával iný prístup. Napríklad hľadať zdroje šetrenia, ktoré nám umožnia dostať deficit pod kontrolu. Minister financií síce ohlásil požiadavku na desaťpercentné šetrenie v nákladoch na prevádzku ministerstiev, no rovno ich chce minúť na neprioritné výdavky.

Znižovanie deficitu už nikoho nezaujíma. Šetriť by sa pritom malo, a oveľa viac. Zoberme si napríklad mzdové výdavky. Každé štvrté euro vo verejnom sektore ide na mzdy. Je to takmer 10 000 miliónov eur. Šetriť v mzdových výdavkoch je skutočne kde.Pozor, tu nepúšťame obohratú pesničku o veľkom počte úradníkov alebo spackanej digitalizácii, po ktorej ich potrebujeme ešte viac.

Hovoríme aj o tom, že drahí policajti musia riešiť jednoduchú administratívu prihlasovania áut, alebo o tom, že peniaze, ktoré z verejných financií idú na neobsadené miesta, sa potom použijú na odmeny. Veľa tuku je aj v samotných mzdách. Tie vo verejnom sektore narástli od roku 2009 v priemere o 80,7 percenta. Zato v súkromnom sektore to bolo len o 45,8 percenta.

Ozaj, prečo ministri vlastne ešte neohlásili kompletné zmrazovanie platov na budúci rok?Obdobne populisticky sa vláda postavila aj k poslednej bašte Ficových sociálnych balíčkov – k minimálnej mzde. Na jej zvyšovaní si robil prvomájový marketing bývalý premiér skoro dekádu. Výsledkom je, že rástla dvojnásobnou rýchlosťou oproti priemernej mzde a štvornásobnou rýchlosťou oproti produktivite práce.

Človek nemusí byť vyštudovaný ekonóm, aby chápal, že takýto vývoj nie je dlhodobo udržateľný. Ale človek musí byť minister, aby mu napadlo udržať takéto tempo rastu zoči-voči ekonomickej kríze. Podľa odhadov má budúci rok rásť priemerná mzda o 3,1 percenta a minister práce už ohlásil rast minimálnej mzdy o 6,9 percenta. Budúci rok sa teda dostaneme na špicu krajín EÚ v podiele minimálnej mzdy k priemernej.

Nie, to nie je úspech, ale facka.A pritom už vidíme zárodky prepúšťania. Od januára do júna stratilo prácu viac ako 70-tisíc ľudí. K tomu treba pripočítať 21-tisíc voľných pracovných miest, ktoré medzi januárom a júnom zanikli. Plus ďalších vyše 30-tisíc pracovných miest, ktoré by zanikli, ale držali ich nad vodou štátne dotácie. Prvé tri mesiace krízy nás tak stáli spolu približne 120-tisíc pracovných miest.

Skoro toľko ľudí, ako ich bolo v januári medzi disponibilnými uchádzačmi o zamestnanie. Ak doteraz niekto riešil problém s rastom platov pracujúcich, odteraz bude náš hlavný problém nepracujúca chudoba.Populistické chúťky vo vláde sú ako ťažký vírus. Nielenže sú nebezpečne drahé, ale dokážu nakaziť aj tých, ktorých sme kedysi považovali za imúnnych – fiškálne zodpovedných politikov.

Ohlásiť sociálny balíček v krajine, kde 10 percent zamestnancov s najvyššími príjmami zaplatí 30 percent všetkých odvodov, slovami bohatým brať a chudobným dávať, je ukážkou toho, že tento vírus nebezpečne mutuje.

 

Článok zverejnený v .týždeň.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards